Témy dizertačných prác

Témy dizertačných prác v študijnom programe školská pedagogika na rok 2017/2018

ÚVSK SAV je externou vzdelávacou inštitúciou Pedagogickej fakulty Trnavskej unvierzity v Trnave, v odbore školská pedagogika.

Uchádzači, ktorí si vyberajú tému vypísanú ÚVSK sa po prijatí stávajú študentmi ÚVSK SAV.

Termín podania prihlášky: do 10. júna 2017

Viac informácií k prijímaciemu konaniu nájdete tu:

http://pdf.truni.sk/uchadzac?prijimacie-konanie&doktorandske-2017-2018

Témy dizertačných prác v študijnom programe školská pedagogika vypísané externou vzdelávacou inštitúciou, Ústavom výskumu sociálnej komunikácie SAV.

Rod, pohlavie, a telo v školskom prostredí – výzvy a ich zvládanie na ceste k rodovej rovnosti
Gender, Sex, and Body in SchoolSettings – Challenges and CopingwhileApproachingGenderEquity
Školiteľ: doc. PhDr. Gabriel Bianchi, CSc.

Školské prostredie je delege charakterizované štandardami dosahovania rodovej rovnosti. Pritom sa predmetom dekonštrukcie stávajú tradičné predstavy o rodovej identite, rodové stereotypy, konceptualizácia pohlavia, tela a všetkých funkcií, ktoré zohrávajú v identite mladých ľudí a spoločenskom fungovaní jednotlivca. Práve v škole je vzhľadom na intenzitu komunikácie dynamika týchto zmien najvýraznejšia a riziká negatívnych psychosomatických dôsledkov ne/zvládania najväčšie. Práca by mala identifikovať a analyzovať problémy jednotlivcov, skupín aj celého systému školy ako kultúrnej a sociálnej inštitúcie, ktoré vyplývajú z napätia na ceste dosahovania rodovej rovnosti. Je žiaduce, aby práca mala aj praktické implikácie, napr. v podobe preventívnych a intervenčných programov.

Deliberatívna demokracia a prax školy
DeliberativeDemocracy and SchoolPractice
Školiteľ: doc. PhDr. Gabriel Bianchi, CSc.

Rôzne formy deliberatívnych praktík sú považované za jednu z rozhodujúcich ciest pre skvalitnenie tradičných demokratických procesov využívajúcich prevažne inštitút väčšinového rozhodovania. Deliberatívny prístup znamená podľa Gutmanovej a Thompsona (2004) také riadenie spoločenských procesov a inštitúcií, v ktorom sa (1) zdôvodňujú rozhodnutia, (2) pracuje sa s argumentami, ktoré sú vzájomne prijateľné, (3) s cieľom dosiahnuť výsledok, ktorý je záväzný pre všetkých, a súčasne (4) otvorený ďalším výzvam v budúcnosti. Deliberatívna demokracia má podľa Dryzeka (2002) štyri parciálne účely: (a) podporovať legitímnosť kolektívnych rozhodnutí, (b) povzbudzovať také pohľady na verejné otázky, ktoré vyjadrujú záujem o druhých, (c) podporovať vzájomne sa rešpektujúce procesy robenia rozhodnutí – napríklad ak sa stretnú dva nezlučiteľné morálne prístupy k určitému problému a (d) pomáhať korigovať vzniknuté chyby a problémy. V prostredí školy a školstva prichádzajú do úvahy všetky úrovne deliberácie – od makro po mikro, vrátane tzv. sokratovskej demokracie s dyadickoudeliberáciou (Gundersen, 2000). Ich predmetom môžu všetky úrovne rozhodovacích procesov – od vzdelávacích politík, cez rozhodovanie pri riadení školy/vzdelávacej inštitúcie, dynamiku personálnych vzťahov, interakciu pedagógov so žiakmi a rodičmi, až po dynamiku žiackych kolektívov. Hlavným cieľom je skvalitnenie rozhodovacích a sociálnych procesov v škole s využitím princípu participácie a transparentnosti. Uplatnenie deliberatívnych princípov v praxi školy sa môže realizovať v podobe základného alebo akčného výskumu, s využitím širokej palety metodologických prístupov.

Hranice intimity a sexuality v škole
FrontiersofIntimacy and Sexuality in Schools
Školiteľ: doc. PhDr. Gabriel Bianchi, CSc.

Prevencia sexuálneho zneužívania detí má dnes výraznú podporu v legislatíve, inštitucionalizovanom živote aj kultúre spoločnosti aj školy. Na druhej strane nežiaducim formám sexuality MEDZI deťmi a mladými ľuďmi je nateraz venovaná veľmi malá výskumná pozornosť, nevraviac o takmer úplnej absencii preventívnych nástrojov. Popri niektorých pilotných štúdiách sexuálneho násilia medzi deťmi v prostredí internetu, ktoré realizovala M. Gregussová so spolupracovníčkami na pôde VÚDPaP v ostatných rokoch, sú k dispozícii iba výsledky európskeho projektu (Y­‑SAV), ktorý identifikoval, že prinajmenšom tretina mladých ľudí na Slovensku má skúsenosť s nežiaducou sexuálnou aktivitou zo strany druhej osoby voči sebe. Je zrejmé, že prostredie školy a všetky edukatívne procedúry v súčasnosti nemôžu byť imúnne voči infiltrácii sexuálnej agresie a násilia medzi deťmi. Naviac, v predmetnej problematike nejde iba o explicitné sexuálne narušovanie subjektívnej pohody a zdravia, ale o omnoho širší kontext intimity, v ktorej je sexualita rámcovaná. Ako zdôrazňuje K. Plummer, mnohodimenzionálnosť ľudskej intimity nás oprávňuje uvažovať o ľudskoprávnom rozmere intimity a tzv. intímnom občianstve. Analýza porušovania subjektívnych hraníc intimity v jej najrozmanitejších dimenziách (rod, etnicita, sexualita, atď.) v prostredí školy je mimoriadne aktuálna potreba vzhľadom na potrebu optimalizácie sociálneho prostredia školy a jej edukatívnej kapacity. Výskumné zameranie by sa pritom malo orientovať ako na (1) systémové/inštitucionálne aspekty školy, tak na (2) dynamiku sociálnej komunikácie v škole a tiež (3) negatívne sociálne javy ako napr. šikana.

Kultúra školy, občianske vzdelávanie a inklúzia
SchoolCulture, CivicEducation and Inclusion
Školiteľ: prof. PhDr. Ivan Lukšík, CSc.

Inklúzia sa dáva do súvislosti s multikultúrnou výchovou, v poslednej dobe aj s kultúrou školy. Menej preskúmanou oblasťou je ako pôsobia prvky kultúry školy, formálne a neformálne občianskeho vzdelávania na inklúziu okrajových detí do vzdelávania a sociálneho života školy. Cieľom práce je osvetliť tieto súvislosti , prípadne prispieť k teoretickému posunu v konceptualizácii kultúry školy, inklúzie a občianskeho rozmeru vzdelávania.

Rodové a sociálne nerovnosti vo vzdelávaní
Gender and SocialInequalities in Education
Školiteľ: prof. PhDr. Ivan Lukšík, CSc.

Napriek legislatíve aj niektorým vzdelávacím obsahom podporujúcich rodovú a sociálnu rovnosť je viacero dôkazov o tom, že školy reprodukujú sociálnu a rodovú rovnosť, často aj ich kombináciu, a neumožňujú deťom zo sociálne znevýhodneného a rodovo stereotypného prostredia realizovať svoj vzdelávací potenciál. Deje sa tak prostredníctvom skrytých kurikúl, rôznych foriem nepriamej diskriminácie a pod. Cieľom práce je objasniť diskurzy a praktiky, ktorú vedú k rodové a sociálne nerovnosti vo vzdelávaní, zistiť ich dôsledky a možnosti ich eliminácie.

Architektúra školských budov a fyzické prostredie školy ako faktor základnej misie školského vzdelávania
SchoolBuildingArchitecture and thePhysicalEnvironmentoftheSchoolas a FactorofSchoolEducationFundamentalMission
Školiteľ: prof. PhDr. Branislav Pupala, CSc.

Povaha školského vzdelávania nie je ovplyvňovaná výlučne deklaratívnymi cieľmi a predpísanými kurikulárnymi jednotkami, rovnako ako obsah ju ovplyvňujú aj formy, v ktorých sa uskutočňuje, vrátane foriem fyzických a materiálnych. Architektúra školských budov jasne i skryto vypovedá o povahe vzdelávania, tvaruje vzdelávanie, dáva mu potenciál aj limity. Odráža poňatie vzdelávania, má socializačné efekty. Súčasne sa stáva témou, od ktorej sa očakáva, že práve zmena architektúra má privodiť zmenu spôsobu vzdelávania v súlade so špecifickými predstavami západných reforiem vzdelávania. Dizertačný projekt bude najmä komparatívnou štúdiou, no môže byť spojená aj s etnografickými sondami do rôznych podôb školskej architektúry a jej dopadov na vzdelávacie a socializačné procesy.

Odborové hnutie a profesijné organizácie v školstve – možnosti a realita
TeacherUnions and Professional Organizations – Possibilities and Reality
Školiteľ: doc. PaedDr. Ondrej Kaščák, PhD.

Školskú politiku a rozhodovanie v sektore školstva rôznorodých krajín ovplyvňujú početné záujmové skupiny. Významné postavenie medzi nimi zaujímajú tie, ktoré zhromažďujú a zastupujú učiteľov. Predmetom výskumu bude nielen komparatívna analýza miesta takýchto organizácií v poli (politickej) moci vybraných krajín, ale aj načrtnutie akčného rádiusu takýchto organizácií, potenciálnych možností ich intervencií vyplývajúcich z ich histórie (politickej, ideologickej) a stratégií tvorby sociálneho kapitálu, ktorý vo svojej činnosti využívajú.

Mediálna gramotnosť v prevencii negatívnych dôsledkov sociálnych médií
MediaLiteracy in PreventionofNegativeConsequencesofSocialMedia
Školiteľ: doc. PhDr. Oľga Zápotočná, CSc.

Cieľom dizertačného projektu je teoretická a empirická analýza konceptu mediálnej gramotnosti ako jednej z intenzívne diskutovaných a spoločensky čoraz aktuálnejších novodobých kultúrnych dimenzií gramotnosti. Osobitne v súvislosti s nekontrolovaným vplyvom používania informačných a komunikačných technológií čoraz mladšími užívateľmi. Mimoriadne široký a heterogénny akademický diskurz o týchto otázkach možno ohraničiť na jednej strane konzervatívnejšími prístupmi, ktoré argumentujú prepojením medzi čitateľskou, informačnou a mediálnou gramotnosťou, ako či už kľúčovými kompetenciami alebo jednoducho prirodzenými a na seba nadväzujúcimi súčasťami kultúrnej výbavy súčasného informačne gramotného človeka. Na druhej strane badať prudký rozmach modelov a vzdelávacích projektov, orientovaných viac menej na ochrannú funkciu a konkrétnejšie (resp. aktuálne) obsahovo tematické zameranie programov mediálnej výchovy. Napriek viacerým špecifikám ide o komplementárne prístupy, v rámci ktorých sa rozhodne dajú identifikovať isté plodné prieniky či spoločné psychologické a pedagogické koncepty (napr. dôraz na kritické myslenie, koncept kritickej gramotnosti a pod. ), ktorými operujú a argumentujú. Teoretická príprava dizertačného projektu predpokladá spracovanie nosných modelov a výskumov mediálnej gramotnosti v kontexte európskych vzdelávacích iniciatív a programových štandardov, ako východisko analýzy a hodnotenia konceptuálnych východísk súčasnej praxe mediálnej výchovy na slovenských základných školách. Empirický výskum môže byť zameraný na analýzu kurikulárnych dokumentov a projektov mediálnej výchovy v SR, ako aj ich realizácie v praxi primárneho vzdelávania. Súčasťou, resp. vlastným prínosom projektu môže byť návrh, realizácia a evaluácia alternatívneho programového modulu mediálnej gramotnosti založeného na intervencii do rizikového informačného správania respondentov špecifickej vzorky populácie žiakov.

Medziskupinové priateľstvá v školskom prostredí: Nástroj na zmierňovanie predsudkov voči stigmatizovaným minoritám?
IntergroupFriendships in School: A ToolforPrejudiceReductionAgainstStigmatizedMinorities?
Školiteľ: Mgr. Barbara Lášticová, PhD.

Teória medziskupinového kontaktu predpokladá, že pozitívne interakcie medzi príslušníkmi rôznych sociálnych skupín môžu zlepšovať medziskupinové vzťahy (Pettigrew, Tropp, 2006). Kontakt by mal byť obzvlášť efektívny v školskom prostredí, ktoré ponúka príležitosti na to, aby žiaci a žiačky spolupracovali s rovesníkmi, ktorí pochádzajú z rozličných prostredí a rôznych sociálnych skupín (napr. etnická majorita vs. etnické minority) a vytvárali si medziskupinové priateľstvá. Deti sa však nie vždy rozhodnú nadväzovať medziskupinové priateľstvá a často sa rozhodnú tráviť čas s rovesníkmi z rovnakej skupiny, do akej patria oni. Existujúca literatúra argumentuje, že na to, aby kontaktné intervencie v školách pomohli vytvárať harmonické medziskupinové vzťahy, je potrebné vytvoriť taký model intervencií, ktorého centrálnou kategóriou by bola dôvera v kontakt – presvedčenie, že medziskupinový kontakt môže byť úspešný (Turner, Cameron, 2016). Cieľom dizertačnej práce bude testovať (prostredníctvom kombinácie kvantitatívnych a kvalitatívnych metód) validitu tohto modelu v slovenskom kontexte so zameraním na mladší školský vek, ktorý je z hľadiska vytvárania dôvery v kontakt kritický.

Intervencie na zmierňovanie predsudkov voči stigmatizovaným minoritám: Experimentálne testovanie interaktívnych techník v terénnych podmienkach
InterventionsforPrejudiceReductionAgainstStigmatizedMinorities: ExperimentalTestingofInteractiveTechniques in FieldConditions
Školiteľ: Mgr. Miroslav Popper, CSc.

Cieľom projektu je: (1) zmapovať rôzne možnosti intervencií na základných a/alebo stredných školách zamerané na znižovanie predsudkov majoritných žiakov voči stigmatizovaným minoritám. (2) Zvoliť si konkrétnu intervenčnú techniku a otestovať jej účinnosť na základných a/alebo stredných školách. (3) Prispieť k tvorbe efektívnych vzdelávacích nástrojov, ktoré zvýšia pocit spolupatričnosti u skupín ohrozených sociálnou stigmou, negatívnymi intelektuálnymi stereotypmi a menšinovým znevýhodnením. Projekt vychádza z predpokladu, že zvýšenie sociálnej inklúzie posilňuje pozitívny sebaobraz, podporuje motiváciu k akademickému výkonu a zlepšuje reálne dosiahnuté študijné výsledky u stigmatizovaných minoritných skupín.