Témy dizertačných prác

Témy dizertačných prác

Témy dizertačných prác v študijnom programe školská pedagogika na rok 2019/2020

Program je realizovaný v spolupráci Pedagogickej fakulty Trnavskej univerzity a Ústavu výskumu sociálnej komunikácie SAV.

Uchádzači, ktorí si vyberajú tému vypísanú ÚVSK SAV sa po prijatí stávajú študentmi ÚVSK SAV.  Pred podaním prihlášky odporúčame kontaktovať školiteľa alebo školiteľku, s ktorými máte záujem spolupracovať.

Termín podania prihlášky: 11. 6. 2019.

Viac informácií k prijímaciemu konaniu nájdete na stránkach Trnavskej univerzity (presmerovanie)

Školiteľ: doc. PhDr. Gabriel Bianchi, CSc.

Hranice intimity a sexuality v škole / Frontiers of Intimacy and Sexuality in Schools

Anotácia: Prevencia sexuálneho zneužívania detí má dnes výraznú podporu v legislatíve, inštitucionalizovanom živote aj kultúre spoločnosti aj školy. Na druhej strane nežiaducim formám sexuality MEDZI deťmi a mladými ľuďmi je nateraz venovaná veľmi malá výskumná pozornosť, nevraviac o takmer úplnej absencii preventívnych nástrojov. Popri niektorých pilotných štúdiách sexuálneho násilia medzi deťmi v prostredí internetu, ktoré realizovala M. Gregussová so spolupracovníčkami na pôde VÚDPaP v ostatných rokoch, sú k dispozícii iba výsledky európskeho projektu (Y­‑SAV), ktorý identifikoval, že prinajmenšom tretina mladých ľudí na Slovensku má skúsenosť s nežiaducou sexuálnou aktivitou zo strany druhej osoby voči sebe.

Je zrejmé, že prostredie školy a všetky edukatívne procedúry v súčasnosti nemôžu byť imúnne voči infiltrácii sexuálnej agresie a násilia medzi deťmi. Naviac, v predmetnej problematike nejde iba o explicitné sexuálne narušovanie subjektívnej pohody a zdravia, ale o omnoho širší kontext intimity, v ktorej je sexualita rámcovaná. Ako zdôrazňuje K. Plummer, mnohodimenzionálnosť ľudskej intimity nás oprávňuje uvažovať o ľudskoprávnom rozmere intimity a tzv. intímnom občianstve. Analýza porušovania subjektívnych hraníc intimity v jej najrozmanitejších dimenziách (rod, etnicita, sexualita, atď.) v prostredí školy je mimoriadne aktuálna potreba vzhľadom na potrebu optimalizácie sociálneho prostredia školy a jej edukatívnej kapacity. Výskumné zameranie by sa pritom malo orientovať ako na (1) systémové/inštitucionálne aspekty školy, tak na (2) dynamiku sociálnej komunikácie v škole a tiež (3) negatívne sociálne javy ako napr. šikana.

Rod, pohlavie, a telo v školskom prostredí – výzvy a ich zvládanie na ceste k rodovej rovnosti / Gender, Sex, and Body in School Settings – Challenges and Coping while Approaching Gender Equity

Anotácia: Školské prostredie je de lege charakterizované štandardami dosahovania rodovej rovnosti. Pritom sa predmetom dekonštrukcie stávajú tradičné predstavy o rodovej identite, rodové stereotypy, konceptualizácia pohlavia, tela a všetkých funkcií, ktoré zohrávajú v identite mladých ľudí a spoločenskom fungovaní jednotlivca. Práve v škole je vzhľadom na intenzitu komunikácie dynamika týchto zmien najvýraznejšia a riziká negatívnych psychosomatických dôsledkov ne/zvládania najväčšie.

Práca by mala identifikovať a analyzovať problémy jednotlivcov, skupín aj celého systému školy ako kultúrnej a sociálnej inštitúcie, ktoré vyplývajú z napätia na ceste dosahovania rodovej rovnosti. Je žiaduce, aby práca mala aj praktické implikácie, napr. v podobe preventívnych a intervenčných programov.

Deliberatívna demokracia a prax školy / Deliberative Democracy and School Practice

Anotácia: Rôzne formy deliberatívnych praktík sú považované za jednu z rozhodujúcich ciest pre skvalitnenie tradičných demokratických procesov využívajúcich prevažne inštitút väčšinového rozhodovania. Deliberatívny prístup znamená podľa Gutmanovej a Thompsona (2004) také riadenie spoločenských procesov a inštitúcií, v ktorom sa (1) zdôvodňujú rozhodnutia, (2) pracuje sa s argumentami, ktoré sú vzájomne prijateľné, (3) s cieľom dosiahnuť výsledok, ktorý je záväzný pre všetkých, a súčasne (4) otvorený ďalším výzvam v budúcnosti. Deliberatívna demokracia má podľa Dryzeka (2002) štyri parciálne účely: (a) podporovať legitímnosť kolektívnych rozhodnutí, (b) povzbudzovať také pohľady na verejné otázky, ktoré vyjadrujú záujem o druhých, (c) podporovať vzájomne sa rešpektujúce procesy robenia rozhodnutí – napríklad ak sa stretnú dva nezlučiteľné morálne prístupy k určitému problému a (d) pomáhať korigovať vzniknuté chyby a problémy.

V prostredí školy a školstva prichádzajú do úvahy všetky úrovne deliberácie – od makro po mikro, vrátane tzv. sokratovskej demokracie s dyadickou deliberáciou (Gundersen, 2000). Ich predmetom môžu všetky úrovne rozhodovacích procesov – od vzdelávacích politík, cez rozhodovanie pri riadení školy/vzdelávacej inštitúcie, dynamiku personálnych vzťahov, interakciu pedagógov so žiakmi a rodičmi, až po dynamiku žiackych kolektívov. Hlavným cieľom je skvalitnenie rozhodovacích a sociálnych procesov v škole s využitím princípu participácie a transparentnosti. Uplatnenie deliberatívnych princípov v praxi školy sa môže realizovať v podobe základného alebo akčného výskumu, s využitím širokej palety metodologických prístupov.

Školiteľ: doc. PaedDr. Ondrej Kaščák, PhD.

Súčasné národné politiky raného vzdelávania v Európe / Current National Early Childhood Education Policies in Europe

Anotácia: Európske krajiny dnes pristupujú k politike predškolského vzdelávania veľmi dynamicky. Iniciujú nové politiky, normy, zákonné úpravy, koncepčné prístupy. Menia tak zásadne charakter sektoru predškolského vzdelávania v Európe. Cieľom výskumu je identifikovať najčastejšie miesta súčasných zásahov do politík predškolského vzdelávania a ich trendy vo vybraných európskych krajinách, postupujúc na základe kriteriálnej komparácie.

Školiteľ: Mgr. Barbara Lášticová, PhD.

Teach for Slovakia ako možnosť zvyšovania participácie jednotlivcov a komunít? / Teach for Slovakia as a Possibility of Increasing Participation of Individuals and Communities?

Anotácia: Cieľom dizertačnej práce bude preskúmať akým spôsobom účasť v programe Teach for Slovakia prispieva k rámcovaniu identít a aktérstva jeho frekventantov a ich motivácií k prosociálnej kolektívnej akcii. Zameria sa predovšetkým na perspektívu účastníkov a účastníčok v pozícii učiteľa, ale aj na perspektívu účastníkov a účastníčok z radov komunít, na ktoré je program zameraný. Dizertačná práca prepája východiská výskumu občianskej participácie a prosociálnej kolektívnej akcie (Kende et al., 2017; McAdam & Brandt, 2009) s kontaktným výskumom v sociálnej psychológii so zameraním na školské prostredie (Turner & Cameron, 2017) a naratívnymi prístupmi v pedagogickom výskume (Barkhuizen, 2016). Výskumný dizajn bude založený na prípadových štúdiách. Vo výskume budú použité zmiešané metódy výskumu (rozhovory, dotazníky, zúčastnené pozorovanie, analýza dokumentov, atď.).

Školiteľ: prof. PhDr. Ivan Lukšík, CSc.

Intimita, sexualita detí a sexuálna výchova / Children’s intimacy, sexuality and sexuality education

Anotácia: Sexualita a sexuálna výchova sú predmetom boja o moc ovládnutia verejného a vzdelávacieho prostredia. Detská sexualita je marginalizovaná a spochybňovaná, rovnako aj význam a efekty sexuálnej výchovy. Za pravdy sú vydávané sporné fakty a tvrdenia. V tejto situácii vyvstáva potreba kultúrne relevantného preskúmania detskej intimity a sexuality ako jedného z faktorov, ktoré spoluvytvárajú školskú kultúru, medziľudské vzťahy v škole a mimo nej a sebaobraz detí. Na základe tohto poznanie, ako aj dobrých zahraničných praxi, je potom možné kriticky prehodnotiť existujúce nastavenie sexuálnej výchovy, resp. výchovy k manželstvu a rodičovstvu na Slovensku, pripadne vytvoriť a overiť v tejto oblasti relevantnejší model vzdelávania.

Kultúra inkluzívnej školy / Inclusive school culture

Anotácia: Školy majú potenciál integrovať deti rôznych etník a detí z rôznym sociálnym zázemím, nie vždy ho však dokážu využiť. Podľa kontaktnej perspektívy spoločné vzdelávanie a spolužitie rôznorodých detí prispieva k budovaniu vzájomnej dôvery a sociálnej kohézie. Konfliktná perspektíva naopak tvrdí, že so zvyšujúcou sa diverzitou stúpa ohrozenie majority, zvyšuje sa jej vnútorná súdržnosť a predsudky voči minorite. Cieľom práce bude zistiť to, aké nastavenie školskej kultúry podporuje kontaktnú a aké konfliktnú perspektívu. Predmetom skúmania bude zámerná a nezámerná občiansko­‑vzdelávacia dimenzia školy, komunikácia a vzťahy medzi aktérmi školy a ďalšie a ich vplyv na mieru inkluzívnosti školského prostredia.

Školiteľ: doc. Mgr. Miroslav Popper, PhD.

Zlepšovanie medziskupinových vzťahov v školskom prostredí : Návrh a testovanie intervenčného programu zameraného na odstraňovanie predsudkov voči maďarskej menšine a iným minoritám / Improving intergroup relations in the school environment : Designing and testing an intervention program aimed at eliminating prejudice against the Hungarian minority and other minorities

Anotácia: Allportova (1954) hypotéza priameho kontaktu, ktorá predpokladá, že kontakt medzi skupinami znižuje predsudky a zlepšuje vzájomné vzťahy, bola potvrdená na vyše 500 štúdiách (Pettigrew a Troop, 2006). Zároveň sa ako účinné ukazujú byť aj rôzne formy nepriameho kontaktu, či už predstavovaného (Miles, Crisp, 2014) alebo sprostredkovaného (Vezzali et al., 2014). V neposlednom rade nový smer výskumu naznačuje, že k zlepšovaniu medziskupinových vzťahov prispievajú aj intervencie na zvýšenie súcitu (Sinclair et al., 2016).

Cieľom dizertačnej práce bude testovať kombináciu metód sprostredkovaného kontaktu a metód zvyšovania súcitu na zlepšenie medziskupinových vzťahov v školskom prostredí (základné školy), konkrétne na zlepšenie vzťahov medzi slovenskými Maďarmi a slovenskou majoritou. Dôvod je ten, že aj keď sa v ostatnom čase spolužitie medzi slovenskou majoritou a maďarskou minoritou zlepšuje, výsledky viacerých výskumov poukazujú, že stále existuje isté napätie vo vzťahoch medzi týmito skupinami (napr. Gallová Kriglerová & Kadlečíková, 2009; Krivý, 2004; Pekár, 2008; Rosová & Bútorová, 1992; Šoucová, 1994). Zároveň sa bude testovať, či dochádza k sekundárnemu transferu (Harwood et al., 2010), t. j. či intervencie zamerané na redukciu predsudkov voči maďarskej menšine žijúcej na Slovensku budú zároveň znižovať predsudky aj voči iným minoritám.

Školiteľ: prof. PhDr. Emil Višňovský, PhD.

Morálne emócie a formovanie etických postojov v pedagogickej praxi (príspevok k etickej výchove) / Moral Emotions and Formation of Ethical Attitudes in Pedagogical Practice (A contribution to Ethical Education)

Anotácia: Spoločnosť nemôže fungovať bez etického a prosociálneho správania, ktoré je prejavom morálnych emócií a postojov. Vzdelávací systém má výrazný podiel na ich formovaní celkovo i prostredníctvom špecifického predmetu „etická výchova“. Dizertačný projekt bude analyzovať teoretické poznatky o morálnych emóciách z relevantných vedeckých disciplín (filozofia, psychológia, kognitívna veda, pedagogika a i.) so zameraním na procesy a metódy ich formovania v školskom prostredí. Súčasťou projektu bude empirický výskum, mapujúci súčasný stav tejto problematiky v rámci predmetu „etická výchova“. Výsledkom výskumu okrem teoretického vhľadu bude praktický metodický materiál (na úrovni stredných škôl), ktorý prispeje k zefektívneniu výučby etiky a utvárania morálnych postojov žiakov.

Školiteľ: prof. PhDr. Oľga Zápotočná, CSc.

Porozumenie textu a jeho monitorovanie v raných štádiách vývinu gramotnosti / Reading comprehension and its monitoring in early stages of literacy development

Anotácia: Hlavným cieľom dizertačného projektu je dokumentovať špecifický rozvojový potenciál viacerých faktorov vzdelávacieho prostredia materskej školy bohatého na jazykové, literárne, kognitívne a metakognitívne stimuly vo vzťahu k vývinu ranej gramotnosti detí v období mladšieho školského veku. Projekt počíta s longitudinálnym sledovaním identickej vzorky detí na konci dochádzky do MŠ a v priebehu prvého ročníka ZŠ. Hlavným kritériom výberu participantov výskumu bude excelentná realizácia predškolského kurikula v súlade so súčasným Štátnym vzdelávacím programom osobitne v rámci vzdelávacej oblasti Jazyk a komunikácia. Predmetom skúmania môžu byť viaceré kľúčové ukazovatele čitateľskej gramotnosti a ich vývin v počiatočnom vyučovaní sledovaný v priebehu 1. ročníka ZŠ so zameraním na porozumenie textu, jeho monitorovanie, stratégie uplatňované v počiatočnom čítaní, písomná produkcia, naratívne schopnosti a i. (podľa vlastného výberu). Metodologickým prínosom projektu môže byť aj sledovanie relevantných faktorov a podmienok rodinného prostredia.

_______________

O PhD. štúdiu
Doktorandi