Témy dizertačných prác

Témy dizertačných prác

Témy dizertačných prác v študijnom programe školská pedagogika na rok 2018/2019

ÚVSK SAV je externou vzdelávacou inštitúciou Pedagogickej fakulty Trnavskej unvierzity v Trnave, v odbore školská pedagogika.

Uchádzači, ktorí si vyberajú tému vypísanú ÚVSK sa po prijatí stávajú študentmi ÚVSK SAV.

Termín podania prihlášky: do 11. júna 2018

Viac informácií k prijímaciemu konaniu nájdete na stránkach Trnavskej univerzity (presmerovanie)

Témy dizertačných prác v študijnom programe školská pedagogika vypísané externou vzdelávacou inštitúciou, Ústavom výskumu sociálnej komunikácie SAV.

Školiteľ: prof. PhDr. Emil Višňovský, PhD.

Šťastie ako faktor, sprievodný znak a cieľ vzdelávania / Happiness as a Factor, Inherent Feature and Objective of Education

Cieľom doktorandského projektu je preskúmať súvislosti medzi filozofickou koncepciou ľudského šťastia a vzdelávacím procesom, jeho obsahom, štruktúrou a výsledkami. Projekt má interdisciplinárny charakter a okrem filozofického rámca spracúva aktuálnu problematiku školskej pedagogiky (formovanie osobnosti žiakov, ich sebarealizácia, komunikácia v triede, kreativita, kritické a pojmové myslenie atď.) vrátane využitia dát z empirického výskumu. Výsledky projektu budú využité v koncepčných školských materiáloch, v priamej pedagogickej praxi a v mimoškolskej oblasti (filozoficko­‑pedagogické poradenstvo).

Školiteľ: doc. PaedDr. Ondrej Kaščák, PhD.

Odborové hnutie a profesijné organizácie v školstve – možnosti a realita / Teacher Unions and Professional Organizations – Possibilities and Reality

Školskú politiku a rozhodovanie v sektore školstva rôznorodých krajín ovplyvňujú početné záujmové skupiny. Významné postavenie medzi nimi zaujímajú tie, ktoré zhromažďujú a zastupujú učiteľov. Predmetom výskumu bude nielen komparatívna analýza miesta takýchto organizácií v poli (politickej) moci vybraných krajín, ale aj načrtnutie akčného rádiusu takýchto organizácií, potenciálnych možností ich intervencií vyplývajúcich z ich histórie (politickej, ideologickej) a stratégií tvorby sociálneho kapitálu, ktorý vo svojej činnosti využívajú.

Školiteľ: prof. PhDr. Oľga Zápotočná, CSc.

Longitudinálne sledovanie metakognitívneho vývinu detí zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia / Longitudinal Study of Metacognitive Development of Children From Socio­‑economically Disadvantage Backgrounds

Téma dizertačnej práce je venovaná aktuálnej problematike metakognitívnych prekurzorov vedomej regulácie poznávacích činností a ich skúmaniu v predškolskom veku. Jedným z nich je aj vlastné hodnotenie kognitívnych a jazykových výkonov dieťaťom, ktoré sa v priebehu predškolského veku postupne spresňuje. Deti sa učia porozumieť tomu, že niektoré ich odpovede môžu byť nesprávne. Presné posúdenie výkonov korešponduje s lepšími výsledkami, nakoľko deti vedia, čomu pri učení venovať viac času alebo kedy požiadať o pomoc. Spočiatku je vývin týchto schopností regulovaný zvonku, t. j. sociálnym prostredím prostredníctvom interakcií s dospelým, ktoré sú podmienkou neskoršieho zvnútorňovania týchto postupov. Práve deti zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia môžu byť o dané interakcie ukrátené. Výskumným zámerom dizertačného projektu bude návrh a dlhodobejšie sledovanie efektov intervenčného programu zameraného na tento typ interakcií realizovaného so skupinou sociálne znevýhodnených detí.

Školiteľ: doc. PhDr. Gabriel Bianchi, CSc.

Hranice intimity a sexuality v škole / Frontiers of Intimacy and Sexuality in Schools

Prevencia sexuálneho zneužívania detí má dnes výraznú podporu v legislatíve, inštitucionalizovanom živote aj kultúre spoločnosti aj školy. Na druhej strane nežiaducim formám sexuality MEDZI deťmi a mladými ľuďmi je nateraz venovaná veľmi malá výskumná pozornosť, nevraviac o takmer úplnej absencii preventívnych nástrojov. Popri niektorých pilotných štúdiách sexuálneho násilia medzi deťmi v prostredí internetu, ktoré realizovala M. Gregussová so spolupracovníčkami na pôde VÚDPaP v ostatných rokoch, sú k dispozícii iba výsledky európskeho projektu (Y­‑SAV), ktorý identifikoval, že prinajmenšom tretina mladých ľudí na Slovensku má skúsenosť s nežiaducou sexuálnou aktivitou zo strany druhej osoby voči sebe.

Je zrejmé, že prostredie školy a všetky edukatívne procedúry v súčasnosti nemôžu byť imúnne voči infiltrácii sexuálnej agresie a násilia medzi deťmi. Naviac, v predmetnej problematike nejde iba o explicitné sexuálne narušovanie subjektívnej pohody a zdravia, ale o omnoho širší kontext intimity, v ktorej je sexualita rámcovaná. Ako zdôrazňuje K. Plummer, mnohodimenzionálnosť ľudskej intimity nás oprávňuje uvažovať o ľudskoprávnom rozmere intimity a tzv. intímnom občianstve. Analýza porušovania subjektívnych hraníc intimity v jej najrozmanitejších dimenziách (rod, etnicita, sexualita, atď.) v prostredí školy je mimoriadne aktuálna potreba vzhľadom na potrebu optimalizácie sociálneho prostredia školy a jej edukatívnej kapacity. Výskumné zameranie by sa pritom malo orientovať ako na (1) systémové/inštitucionálne aspekty školy, tak na (2) dynamiku sociálnej komunikácie v škole a tiež (3) negatívne sociálne javy ako napr. šikana.

Rod, pohlavie, a telo v školskom prostredí – výzvy a ich zvládanie na ceste k rodovej rovnosti / Gender, Sex, and Body in School Settings – Challenges and Coping while Approaching Gender Equity

Školské prostredie je de lege charakterizované štandardami dosahovania rodovej rovnosti. Pritom sa predmetom dekonštrukcie stávajú tradičné predstavy o rodovej identite, rodové stereotypy, konceptualizácia pohlavia, tela a všetkých funkcií, ktoré zohrávajú v identite mladých ľudí a spoločenskom fungovaní jednotlivca. Práve v škole je vzhľadom na intenzitu komunikácie dynamika týchto zmien najvýraznejšia a riziká negatívnych psychosomatických dôsledkov ne/zvládania najväčšie.

Práca by mala identifikovať a analyzovať problémy jednotlivcov, skupín aj celého systému školy ako kultúrnej a sociálnej inštitúcie, ktoré vyplývajú z napätia na ceste dosahovania rodovej rovnosti. Je žiaduce, aby práca mala aj praktické implikácie, napr. v podobe preventívnych a intervenčných programov.

Deliberatívna demokracia a prax školy / Deliberative Democracy and School Practice

Rôzne formy deliberatívnych praktík sú považované za jednu z rozhodujúcich ciest pre skvalitnenie tradičných demokratických procesov využívajúcich prevažne inštitút väčšinového rozhodovania. Deliberatívny prístup znamená podľa Gutmanovej a Thompsona (2004) také riadenie spoločenských procesov a inštitúcií, v ktorom sa (1) zdôvodňujú rozhodnutia, (2) pracuje sa s argumentami, ktoré sú vzájomne prijateľné, (3) s cieľom dosiahnuť výsledok, ktorý je záväzný pre všetkých, a súčasne (4) otvorený ďalším výzvam v budúcnosti. Deliberatívna demokracia má podľa Dryzeka (2002) štyri parciálne účely: (a) podporovať legitímnosť kolektívnych rozhodnutí, (b) povzbudzovať také pohľady na verejné otázky, ktoré vyjadrujú záujem o druhých, (c) podporovať vzájomne sa rešpektujúce procesy robenia rozhodnutí – napríklad ak sa stretnú dva nezlučiteľné morálne prístupy k určitému problému a (d) pomáhať korigovať vzniknuté chyby a problémy.

V prostredí školy a školstva prichádzajú do úvahy všetky úrovne deliberácie – od makro po mikro, vrátane tzv. sokratovskej demokracie s dyadickou deliberáciou (Gundersen, 2000). Ich predmetom môžu všetky úrovne rozhodovacích procesov – od vzdelávacích politík, cez rozhodovanie pri riadení školy/vzdelávacej inštitúcie, dynamiku personálnych vzťahov, interakciu pedagógov so žiakmi a rodičmi, až po dynamiku žiackych kolektívov. Hlavným cieľom je skvalitnenie rozhodovacích a sociálnych procesov v škole s využitím princípu participácie a transparentnosti. Uplatnenie deliberatívnych princípov v praxi školy sa môže realizovať v podobe základného alebo akčného výskumu, s využitím širokej palety metodologických prístupov.

Školiteľ: prof. PhDr. Ivan Lukšík, CSc.

Intimita, sexualita detí a sexuálna výchova / Children’s intimacy, sexuality and sexuality education

Sexualita a sexuálna výchova sú predmetom boja o moc ovládnutia verejného a vzdelávacieho prostredia. Detská sexualita je marginalizovaná a spochybňovaná, rovnako aj význam a efekty sexuálnej výchovy. Za pravdy sú vydávané sporné fakty a tvrdenia. V tejto situácii vyvstáva potreba kultúrne relevantného preskúmania detskej intimity a sexuality ako jedného z faktorov, ktoré spoluvytvárajú školskú kultúru, medziľudské vzťahy v škole a mimo nej a sebaobraz detí. Na základe tohto poznanie, ako aj dobrých zahraničných praxi, je potom možné kriticky prehodnotiť existujúce nastavenie sexuálnej výchovy, resp. výchovy k manželstvu a rodičovstvu na Slovensku, pripadne vytvoriť a overiť v tejto oblasti relevantnejší model vzdelávania.

Kultúra inkluzívnej školy / Inclusive school culture

Školy majú potenciál integrovať deti rôznych etník a detí z rôznym sociálnym zázemím, nie vždy ho však dokážu využiť. Podľa kontaktnej perspektívy spoločné vzdelávanie a spolužitie rôznorodých detí prispieva k budovaniu vzájomnej dôvery a sociálnej kohézie. Konfliktná perspektíva naopak tvrdí, že so zvyšujúcou sa diverzitou stúpa ohrozenie majority, zvyšuje sa jej vnútorná súdržnosť a predsudky voči minorite. Cieľom práce bude zistiť to, aké nastavenie školskej kultúry podporuje kontaktnú a aké konfliktnú perspektívu. Predmetom skúmania bude zámerná a nezámerná občiansko­‑vzdelávacia dimenzia školy, komunikácia a vzťahy medzi aktérmi školy a ďalšie a ich vplyv na mieru inkluzívnosti školského prostredia.

Školiteľ: Mgr. Barbara Lášticová, PhD.

Teach for Slovakia ako možnosť zvyšovania participácie jednotlivcov a komunít? / Teach for Slovakia as a Possibility of Increasing Participation of Individuals and Communities?

Cieľom dizertačnej práce bude preskúmať akým spôsobom účasť v programe Teach for Slovakia prispieva k rámcovanu identít a aktérstva jeho frekventantov a ich motivácií k prosociálnej kolektívnej akcii. Zameria sa predovšetkým na perspektívu účastníkov a účastníčok v pozícii učiteľa, ale aj na perspektívu účastníkov a účastníčok z radov komunít, na ktoré je program zameraný. Dizertačná práca prepája východiská výskumu občianskej participácie a prosociálnej kolektívnej akcie (Kende et al, 2017; McAdam & Brandt, 2009) s kontaktným výskumom v sociálnej psychológii so zameraním na školské prostredie (Turner & Cameron, 2017) a naratívnymi prístupmi v pedagogickom výskume (Barkhuizen, 2016). Výskumný dizajn bude založený na prípadových štúdiách. V projekte budú použité zmiešané metódy výskumu (rozhovory, dotazníky, zúčastnené pozorovanie, analýza dokumentov, atď.).

Medziskupinové priateľstvá v školskom prostredí: Nástroj na zmierňovanie predsudkov voči stigmatizovaným minoritám? / Intergroup Friendships in Schools: A Tool for Prejudice Reduction Against Stigmatized Minorities?

Teória medziskupinového kontaktu predpokladá, že pozitívne interakcie medzi príslušníkmi rôznych sociálnych skupín môžu zlepšovať medziskupinové vzťahy (Pettigrew, Tropp, 2006). Kontakt by mal byť obzvlášť efektívny v školskom prostredí, ktoré ponúka príležitosti na to, aby žiaci a žiačky spolupracovali s rovesníkmi, ktorí pochádzajú z rozličných prostredí a rôznych sociálnych skupín (napr. etnická majorita vs. etnické minority) a vytvárali si medziskupinové priateľstvá. Deti sa však nie vždy rozhodnú nadväzovať medziskupinové priateľstvá a často sa rozhodnú tráviť čas s rovesníkmi z rovnakej skupiny, do akej patria oni. Existujúca literatúra argumentuje, že na to, aby kontaktné intervencie v školách pomohli vytvárať harmonické medziskupinové vzťahy, je potrebné vytvoriť taký model intervencií, ktorého centrálnou kategóriou by bola dôvera v kontakt – presvedčenie, že medziskupinový kontakt môže byť úspešný (Turner, Cameron, 2016). Cieľom dizertačnej práce bude testovať (prostredníctvom kombinácie kvantitatívnych a kvalitatívnych metód) validitu tohto modelu v slovenskom kontexte so zameraním na mladší školský vek, ktorý je z hľadiska vytvárania dôvery v kontakt kritický.

Školiteľ: Mgr. Miroslav Popper, PhD.

Mediálne vzdelávanie a výchova k rodičovstvu / Media and Parental Education

Kým v minulosti sa rady o rodičovskej výchove odovzdávali z generácie na generáciu, v súčasnej dobe vyhľadávajú (budúci) rodičia informácie najmä prostredníctvom sociálnych sietí. Veľa zdrojov však nevychádza z expertných poznatkov a na internete sa šíri množstvo dezinformácií, nielen v oblasti rodičovstva, ale v ľubovoľnej téme. Preto narastá potreba učiť ľudí už od najmladšieho veku orientovať sa v mediálnej ponuke, kriticky myslieť, či rozlišovať fakty od hoaxov.

Obohatenie mediálnej výchovy žiakov základných či stredných škôl o názorné, prirodzené a motivujúce ilustrácie z oblasti rodičovstva by im umožnilo naučiť sa rozlišovať jednotlivé média, kriticky spájať a overovať informácie a nadobudnúť mediálne schopnosti, ktoré sa prenositeľné aj do iných oblastí. Popri tom by si žiaci osvojili základy rodičovstva, oboznámili sa s výchovnými štýlmi a najčastejšími chybami, ktorých sa rodičia pri výchove svojich detí dopúšťajú. Cieľom projektu bude vytvoriť intervenčný program, ktorý by účinne skĺbil mediálnu a rodičovskú výchovy a zároveň mal presah aj do iných mediálnych tém.

_______________

O PhD. štúdiu
Doktorandi