Bianchi, G.,
Popper, M.: Interaction of substance use and risks to sexual
health in the Slovak Army: general, sociocultural, and individual
behaviour patterns [Interakcia používania návykových látok s
rizikami sexuálneho zdravia v Armáde Slovenskej republiky: všeobecné,
sociokultúrne a individuálne vzorce správania]. In: AIDS CARE, 12,
2000, č. 6, s. 757-766.
Autori poskytujú
prehľad o aplikácii projektu WHO/UNAIDS ”Rýchle hodnotenie situácie
používania návykových látok a rizikové sexuálne správanie na
Slovensku” pre výskum interakcie používania návykových látok
so sexuálnym rizikom v špecifickom prostredí základnej vojenskej služby
na Slovensku. Prezentované výsledky načrtávajú všeobecné, špecifické
(sociokulturálne) a individuálne vzorce správania, ktoré sa týkajú
interakcie používania návykových látok (alkohol) so sexuálnym správaním
, ako aj odporúčania pre aktivity intervencie.
Bianchi, G.,
Popper, M.: Interaction of substance use and risks to sexual
health in the Slovak Army [Interakcia používania návykových látok
s rizikami sexuálneho zdravia v Armáde Slovenskej republiky]. In:
Toward better practice: European partnership in HIV/AIDS research,
policy, prevention and care. Abstracts. 3rd European conference on the
methods and results of social and behavioural research on AIDS.
Amsterdam, RAI, 13-16 February, 2000. Amsterdam: AIDS Fonds, 2000, s.
207.
Ciele
Na rozdiel od
predchádzajúcich štúdií o návykových látkach resp. o sexuálnych
rizikách, hlavným cieľom nášho príspevku je zhodnotenie interakcie
medzi týmito dvoma druhmi správania. Znamená to: identifikáciu základných
charakteristík sociálneho, kultúrneho a štruktúrneho kontextu v
prostredí armády na Slovensku, zmapovanie hlavných faktorov, ktoré
ovplyvňujú rizikové sexuálne správanie a rizikové používanie návykových
látok. Na základe poznatkov budú pripravené vhodné intervenčné
stratégie. Analyzuje sa aj metodológia RHI (Rýchle hodnotenie situácie
a realizácie intervencií ).
Metódy identifikácia kľúčových
informantov a interview s nimi. 2. Identifikácia lokalít kasární podľa
rôzneho sociálneho prostredia. 3. Príprava kvantitatívneho dotazníka
o používaní návykových látok a sexuálnom správaní. 4. Kategorizácia
používania návykových látok - vytvorený bol vzorec interakcie sexuálneho
rizika. 5. Príprava diskusií fokusových skupín a individuálných hĺbkových
rozhovorov a ich realizácia (10 resp. 17).
Výsledky
Ad 1. v armáde je
nízky výskyt pohlavných chorôb a žiadny výskyt HIV+. Konzumovanie
ilegálnych drog je oficiálne nízke (22 prípadov r. 1998: v 16 prípadoch
heroínu , v 6 prípadov mäkké drogy), neoficiálne je to
signifikantne vyššie. Používanie legálnych drog (alkohol, tabak) je
vysoko tolerované. Prednášky o užívaní návykových látok a sexuálnych
rizikách sa vnímajú ako formálne s nízkou úrovňou. Intervencie
používania prístpy aktívneho sociálne vyučovania szriedkavé a závisia
od iniciatívy jednotlivých vojenských profesionálov. Ad 2. Vybrali
sa nasledovné sociálne prostredia: hlavné mesto štátu, mesto s
priemyslom, kde sú zamestnané prevažne ženy, mesto s vysokoškolskými
internátmi, malé mestečko s vysokou nezamestnanosťou a koncentráciou
rómskej populácie a mesto ďaleko od centra. Ad 3. Dotazník dostalo
430 vojakov. Ad 4. Identifikovalo sa päť vzorcov používania návykových
látok = sexuálne riziko na základe kombinácií používanie alkoholu
x kondómu. Ad 5. Výsledky sú prezentované v publikácii Popper
Bianchi (táto konferencia).
Závery
Výsledky
potvrdzujú predpoklad o interaktívnych účinkoch medzi používaním
psychoaktívnych látok (najmä alkohol) a rizikovým sexuálnym správaním
sa. Úloha sociálneho kontextu zmien v živote sa v súvislosti s nástupom
do ZVS zdá byť kľúčovým determinantom behaviorálnych zmien, ktoré
sú dôležité pre zdravie. Hlavnou výhodou samotného RHI vo vzťiahu
k špecifickému (vojenskému) prostrediu je silný preventívny efekt
aj vzhľadom na potenciálne využitie výsledkov: hlavným obmedzením
je problém so zabezpečením opakovaného prístupu k respondentom, ak
sa má zachovať anonymita.
Prínos
Aplikácia
RHI je prínosom hlavne vo veľmi špecifických sociálnych a kultúrnych
podmienkach aké predstavuje služba v armáde pobyt vo väzení, ap. Ak
sa aplikuje spolu so širším základným výskumom a reprezentatívnymi
prieskumami, RHI môže prispieť k celkovému pochopeniu komplexných
problémov.
Bianchi, G.,
pozri Miková, K., Bianchi, G.: Občania a verejné
rozhodovanie. In: Barát, J. a spol. (Eds.): Čítanka pre pokročilé
neziskové organizácie. Bratislava: PDCS, 2000, s. 193-224.
Bianchi, G.,
pozri Ondrisová, S., Bianchi, G.: Heterosexizmus: spoločensko-kultúrne
a psychologické aspekty postojov ku lesbickým ženám a gayom.
Československá psychologie, 44, 2000, č. 2, s. 165-179.
Bianchi, G.,
pozri Popper, M., Bianchi, G.: Substance use and sexual
risk behaviour patterns during military service in the Slovak army.
In: Toward better practice: European partnership in HIV/AIDS research,
policy, prevention and care. Abstracts. 3rd European conference on the
methods and results of social and behavioural research on AIDS.
Amsterdam, RAI, 13-16 February, 2000. Amsterdam: AIDS Fonds, 2000, s.
206.
Bianchi, G.,
pozri Popper, M., Supeková, M., Lukšík, I., Bianchi, G.: Kvalitatívna
analýza vzorcov rizikového sexuálneho správania na Slovensku In:
Oberta, R., Titurusová, O. (Eds.): Zvládanie psychickej záťaže a stresu.
Zborník príspevkov z Trenčianskych psychologických dní. MO SR,
Bratislava, 2000, s. 175-178.
Bianchi, G.,
pozri Supeková, M., Bianchi, G.: Sexuálna výchova a spokojnosť
sexuálne aktívnejších mladých ľudí (kvalitatívny prístup).
Československá psychologie. Roč. 44, 2000, č. 1, s. 56 – 76.
Černík,
V., Viceník, J., Višňovský, E.: Praktické usudzovanie,
konanie a humanitná interpretácia. Bratislava: IRIS, 2000, 267 s.
Kniha je
venovaná problematike praktického usudzovania a jeho úlohe vo
vysvetlení a chápaní ľudského konania. Táto problematika je jednou
z kľúčových otázok metodológie sociálno-humanitných vied.
Autori zastávajú názor, že vysvetlenie spoločenského diania nie je
možné bez rekonštrukcie, resp. modelovania procesu praktického
usudzovania. Monografia podáva obraz o tom, ako sa táto problematika
vyvíjala v dejinách ľudského myslenia, najmä filozofie a
metodológie sociálnych vied. Nejde však o dejiny problematiky
praktického usudzovania, ale o charakteristiku kľúčových koncepcií.
V jednotlivých kapitolách sa autori sústreďujú na tých
mysliteľov, ktorí podstatným spôsobom prispeli k pochopeniu a
rozvinutiu danej problematiky. Sú to predovšetkým Aristoteles, D.
Hume, I. Kant, G. W. F. Hegel, K. Marx, J. Dewey, predstavitelia
anglo-americkej analytickej filozofie a poľskej poznanskej nadväzujúci
na praxeológiu T. Kotarbinského. V záverečnej kapitole autori
podávajú vlastné riešenie problémov, ktoré sa prelínajú celým
historickým vývinom danej problematiky.
Gavora, P.,
Zápotočná, O.: Unity and Diversity in Literacy Development
[Jednotnosť a rôznorodosť pri rozvíjaní gramotnosti]. Zborník
referátov zo Stredoeurópskej konferencie o čítaní. Bratislava: SLJŠ
– SARČ, 2000.
Otázky rozvíjania
gramotnosti patria v súčasnosti k vysoko aktuálnym a široko
diskutovaným témam. Predstavujú komplexný interdisciplinárny problém
výskumu, ku ktorému má čo povedať celý rad odborníkov na všetkých
úrovniach vzdelávania. Na čítanie a písanie sa nazerá z rozličných
uhlov pohľadu v snahe naučiť deti, mladých ľudí a často aj dospelých
čítanie a písanie efektívne používať ako prirodzenú súčasť
ich každodenného života. Gramotnosť je kľúčom k obsahom ľudskej
kultúry, nástrojom vzdelávania, podmienkou úspešného profesionálneho
uplatnenia, či dosiahnutia uspokojivého sociálneho a ekonomického
statusu každého jednotlivca. V neposlednom rade je i nevyčerpateľným
zdrojom bohatých emocionálnych zážitkov a zábavy.
Nadobúdanie funkčnej gramotnosti sa
zďaleka nevyčerpáva učením sa čítať a písať v podmienkach
elementárneho vyučovania. Aby sa jedinec stal gramotným v pravom
zmysle slova, aby bol schopný prispôsobiť sa narastajúcim vzdelávacím
požiadavkám súčasnej rýchlo sa meniacej spoločnosti, a aby bol
schopný k jej ďalšiemu rozvoju sám prispievať, musí prejsť
dlhodobým procesom postupného formovania a kultivovania kompetencií
čítať a orientovať sa v sieti kultúrnych obsahov a významov.
V sociálnom
prostredí dieťaťa je veľa tých, ktorí do tohoto procesu vstupujú,
počnúc rodičmi, učiteľmi na všetkých úrovniach vzdelávania, cez
pracovníkov knižníc, autorov, editorov, až po samotných vydavateľov,
a mnohých ďalších. Tí všetci môžu k rozvoju gramotnosti dieťaťa
významnou mierou prispieť, a to prostredníctvom svojej vlastnej
gramotnosti, svojimi vedomosťami a bohatými skúsenosťami. Ako
skúsení ”sprostredkovatelia” gramotnosti sú často i
vynikajúcimi expertami v oblasti jej cieľavedomého rozvíjania.
Na druhej
strane tí, ktorí sa otázkam čítania a písania venujú na poli
akademického výskumu a vzdelávania si čoraz viac uvedomujú jedinečnosť
a dôležitosť týchto skúseností, nahromadených v rozličných
oblastiach knižnej kultúry v rozličných krajinách. Uvedomujú si dôležitosť
komunikovania a diskutovania o týchto otázkach na širokých medzinárodných,
odborne a profesionálne rôznorodých fórach, ktoré sú príležitosťou
pre vzájomné obohacovanie sa všetkých zúčastnených. Takéto
stretnutia sú i významným zdrojom inšpirácie a tvorby nových
poznatkov a v končeným dôsledku i cestou k rozširovania a zvyšovaniu
úrovne gramotnosti populácie všeobecne. Toto bolo i hlavným cieľom
”Stredoeurópskej konferencie o čítaní”, ktorá sa uskutočnila
v dňoch 6. – 8. júla 2000 v Bratislave.
Na konferencii sa stretlo vyše 180 účastníkov
z 27 krajín východnej i západnej Európy, USA a Kanady.
Program konferencie tvorilo okolo 60 referátov, 16 workshopov a 5
vyžiadaných prednášok.
Príspevky
publikované v zborníku sú zamerané na nasledovné oblasti, ktoré
boli hlavnými témami konferencie:
- Rozvoj gramotnosti v predškolskom
a mladšom školskom veku
- Rozvoj gramotnosti mládeže a dospelých
- Vzdelávanie učiteľov čítania
- Knižnice a ich programy rozvoja gramotnosti
- Výskum čítania a gramotnosti
- Rozvoj gramotnosti detí so
špeciálnymi potrebami
- Bilingválne vzdelávanie a rozvoj cudzojazyčnej
gramotnosti
- Rozvoj gramotnosti, nové médiá
a technológie
Väčšina príspevkov
pokrýva viaceré z uvedených tematických okruhov. Sú zoradené
v abecednom poradí podľa autorov. Redakcia akceptovala všetky príspevky
zadané v požadovanom termíne. Editori zborníka ďakujú všetkým
prispievateľom, prednášajúcim i ostatným účastníkom
konferencie za ich vynikajúcu prácu a skvelú atmosféru, ktorú
vytvorili vďaka svojmu entuziazmu a mimoriadnemu záujmu.
Jariabková,
K.: Maladjustačné prejavy u adolescentov s mentálnym
postihnutím. In: Ruiselová, Z. (Red.): Adjustačné problémy,
charakteristiky zvládania a osobnosť adolescentov. Bratislava: ÚEPs
SAV, 2000, s. 25-32
Prejavy
maladjustácie sa skúmali u 15-ročných adolescentov s mentálnym
postihnutím a porovnávali sa s výskytom u ich rovesníkov
z bežnej populácie. Údaje sa získali v rozhovore s rodičmi
mentálne postihnutých adolescentov, pričom sa vychádzalo z vybraných
položiek symptómového dotazníka D. Magnussona a A. Dunéra,
ktoré sa zameriavajú na oblasť narušených vzťahov s rovesníkmi,
s rodičmi, s učiteľmi, na antisociálne správanie a na
emočné a psychosomatické problémy. Výsledky poukázali na väčšie
ťažkosti adolescentov s mentálnym postihnutím v nadväzovaní
kamarátstva v porovnaní s ich rovesníkmi z bežnej
populácie. Ďalej sa u adolescentov s mentálnym postihnutím
črtajú častejšie napätia s matkou, kým vo vzťahu k otcovi
ukazuje porovnanie skupín opačný trend. Celkovo v sociálnych vzťahoch
s rovesníkmi, či s dospelými nie sú časté výrazné
prejavy maladjustácie. Výskyt emočných a psychosomatických
problémov naznačuje skôr problémy u adolescentov z bežnej
populácie. U adolescentov s mentálnym postihnutím prevažujú
prejavy ako onychofágia, či ťažkosti so sústredením sa. Výsledky
sa interpretujú v kontexte bezprostredného sociálneho prostredia
adolescentov s mentálnym postihnutím a v súvislostiach
s kognitívnymi deficitmi.
Jariabková,
K.: Charakteristiky správania a osobnosti pri syndrómoch s mentálnou
retardáciou In: Psychológia a patopsychológia dieťaťa. Roč.
35, 2000, č. 4, v tlači.
Štúdia podáva
prehľad charakteristík správania a osobnosti pri geneticky podmienených
syndrómoch s mentálnou retardáciou. Uvádzajú sa charakteristiky
kognitívneho profilu, správania, psychopatologických prejavov,
osobnosti a zmien s vekom pri Downovom syndróme, syndróme fragility
chromozómu X, Praderovom-Williho syndróme a Williamsovom syndróme.
Jariabková,
K.: Laterality and dyslexia [Lateralita a dyslexia]. In:
Gavora, P., Zápotočná, O. (Eds.): Unity and Diversity in Literacy
Development. Zborník referátov zo Stredoeurópskej konferencie o čítaní.
Bratislava: SLJŠ – SARČ, 2000, s. 66.
Záujem o vzťahy
laterality a dyslexie pretrváva už niekoľko desaťročí. Početné
výskumy sa zameriavali na možné vzťahy medzi dyslexiou a rozličnými
úrovňami laterality, viaceré hľadiská problému však zatiaľ nie sú
jednoznačne objasnené. V príspevku sa prezentujú výsledky výskumu
behaviorálnych asymetrií v niektorých motorických a percepčných
úlohách u dyslektických chlapcov.
Lukšík,
I., pozri Popper, M., Supeková, M., Lukšík, I., Bianchi, G.:
Kvalitatívna analýza vzorcov rizikového sexuálneho správania na
Slovensku In: Oberta, R., Titurusová, O. (Eds.): Zvládanie
psychickej záťaže a stresu. Zborník príspevkov z Trenčianskych
psychologických dní. MO SR, Bratislava, 2000, s. 175-178.
Marková,
I., Moodie, E., Plichtová, J.: Democracy as a social
representation [Demokracia ako sociálna reprezentácia]. In: Chaib,
M., Orfali, B. (Eds.): Social Representation. Jö nkoping: Jö nkoping
University Press, 1999, s. 155-175.
Kapitola monografie sa zaoberá sociálnymi
reprezentáciami demokracie z komparatívnej škótsko-slovenskej
perspektívy. Prvá časť štúdie sa opiera o obsahovú analýzu voľných
asociácií na pojem demokracie, ktoré sa získali od 200 škótskych a
200 slovenských respondentov v rokoch 1992, 1994 a 1996.
Respondenti boli požiadaní, aby napísali prvé slovo, ktoré im zíde
na um pri prezentácii slova “demokracia”.
Druhá časť
štúdie sa opiera o výskum, ktorý sa realizoval v roku 1996 a
zahŕňa údaje od 200 škótskych a 200 slovenských respondentov. Ich
úlohou bolo posúdiť nakoľko jednotlivé zo zoznamu 35 ekonomických
a politických pojmov pomáhajú vysvetliť význam demokracie.
Marková,
I., Moodie, E., Farr, R. M., Drozda-Senkowska, E., Erö s, F., Plichtová,
J. : Reprezentarile sociale ale “Comunitatii” in
perioda postcomunista. In: Neculau, A., Ferréol, G. (Eds.):
Psihosiologia schimbarii. Bucuresti: Polirom, 1998, s. 178-189.
Kapitola skúma
význam slova “spoločenstvo” a miestne spoločenstvo v troch
západoeurópskych krajinách (Anglicko, Škótsko, Francúzsko) a v troch
stredoeurópskych. (Slovensko, Česká republika, Maďarsko) na základe
1200 protokolov. Respondentom (200 v každej krajine) sa
prezentovala úloha s voľnými asociáciami, ktorá zahŕňala 38
politických a ekonomických termínov. Okrem toho respondenti
posudzovali jednotlivé pojmy vzhľadom na dobro jednotlivca a spoločenstva.
Výsledky naznačujú, že význam spoločenstiev degradoval tak v západnej
ako aj v strednej Európe. Špecificky komunistický režim prispel
k narušeniu dôvery v miestnych komunitách.
Miková, K.,
Bianchi, G.: Občania a verejné rozhodovanie. In: Barát, J.
a spol. (Eds.): Čítanka pre pokročilé neziskové organizácie.
Bratislava: PDCS, 2000, s. 193-224.
Táto časť
knihy, určenej profesionálom, pracujúcim v mimovládnych organizáciách,
ale aj pracovníkom vo verejnej správe a motivovaným laikom, analyzuje
problematiku účasti občanov na rozhodovaní verejných problémov.
Venuje sa otázkam ako: kto všetko sú vlastne účastníci procesov
prebiehajúcich v občianskej spoločnosti, aké sú ich vzťahy z hľadiska
moci, ktorou disponujú, aké môžu byť postoje občanov k veciam
verejným, ako vzniká a ako sa dá ovplyvňovať motivácia občanov
pre aktívnu participáciu a napokon aké sú formy a techniky občianskej
participácie. Text ponúka nevyhnutné teoretické základy výkladu
relevantných pojmov, ale aj praktické príklady a cvičenia. Je
doplnený zoznamom najnovšej odbornej literatúry.
Ondrisová,
S., Bianchi, G.: Heterosexizmus: spoločensko-kultúrne a psychologické
aspekty postojov ku lesbickým ženám a gayom. In: Československá
psychologie, 44, 2000, č. 2, s. 165-179.
V súvislosti
s vyradením sexuality zo zoznamu duševných chorôb sa pozornosť
odborníkov v danej oblasti obrátila predovšetkým na dynamiku
majoritno-minoritných vzťahov a jej vplyv na lesbické ženy a gayov.
V príspevku autori objasňujú
koncept heterosexizmu a načrtávajú súčasný stav a prejavy
na úrovni indivídua. Diskutujú vzájomné prepojenie postojov ku
gayom a lesbičkám s existujúcimi kultúrnymi ideológiami,
sumarizujú zistené koreláty homofóbnych postojov a prezentujú
funkcionálny prístup ku sledovaniu a zmene postojov ku lesbičkám
a gayom. V závere autori naznačujú dôsledky protihomosexuálnej
klímy pre samotných heterosexuálov, ako aj pre lesbické ženy a gayov.
Plichtová,
J., pozri Marková, I., Moodie, E., Plichtová, J.: Democracy
as a social representation [Demokracia ako sociálna reprezentácia].
In: Chaib, M., Orfali, B. (Eds.): Social Representation. Jö nkoping: Jö
nkoping University Press, 1999, s. 155-175.
Plichtová,
J., pozri Marková, I., Moodie, E., Farr, R. M., Drozda-Senkowska,
E., Erö s, F., Plichtová, J. : Reprezentarile sociale ale
“Comunitatii” in perioda postcomunista. In: Neculau, A.,
Ferréol, G. (Eds.): Psihosiologia schimbarii. Bucuresti: Polirom, 1998,
s. 178-189.
Popper, M.,
Bianchi, G.: Substance use and sexual risk behaviour patterns
during military service in the Slovak army [Používanie návykových
látok a vzorce rizikového sexuálneho správania počas základnej
vojenskej služby v Armáde Slovenskej republiky]. In: Toward better
practice: European partnership in HIV/AIDS research, policy, prevention
and care. Abstracts. 3rd European conference on the methods and results
of social and behavioural research on AIDS. Amsterdam, RAI, 13-16
February, 2000. Amsterdam: AIDS Fonds, 2000, s. 206.
Ciele
Zistiť, či konzumácia
psychoaktívnych látok pred sexuálnym stakom má vplyv na sexuálne
správanie a skúmať, či povinná jednoročná vojenská služba v ASR
vedie k zmenám vzorcov konzumácie návykových látok. Sledovali sa
druhy látok, typy sexuálneho partnerstva a používanie kondomóv.
Okrem toho sa sledovalo: vnímanie rizika HIV, pohlavných chorôb a
neplánovaného tehotenstva, ako aj postoje k používaniu prezervatívov.
Metódy
V prvej fáze
- zber dát v troch typických vojenských posádkach: v hlavnom meste,
v mestskej a vidieckej posádke - prostredníctvom dotazníka (432
respondentov – mužov), v druhej fáze - 10 fokusových (skupinových)
diskusií (70 respondentov-mužov) a 17 individuálnych rozhovorov (muži)
v tom istom vojenskom prostredí.
Výsledky
Z výsledkov získaných
z dotazníkov vyplýva, že muži, ktorí sa vo vojenskom prostredí
chovali rizikovejšie pokiaľ išlo o náhodných sexuálnych partnerov
a používanie kondómu, sa chovali rizikovo aj pred nástupom na ZVS.
To isté platí aj pre konzumáciu alkoholu (77.5% resp. 78.5 %).
Skupinové diskusie však ukázali špecifické vzorce užívania návykových
látok a sexuálneho správania pošas ZVS. Podľa vojakov sa vo
vojenskom prostredí konzumuje oveľa viac alkoholu ako mimo neho. Ako
hlavné dôvody uvádzajú frustráciu z: metódy riadenia zo strany
profesionálnych vojakov, nedostatok príležitostí na opustenie posádky,
nedostatok aktivít vo voľnom čase okrem návštev miestnych
pohostinstiev. Posledné dve vedú ku sklamaniam v sexuálnom živote,
napr. takmer žiadne príležitosti stretávania sa so svojimi stálymi
partnermi, ak nejakých majú. Väčšinou sa tak stýkajú so ženami v
lokálnych krčmách. Po spoločnej konzumácii alkoholu sa vojaci pokúšajú
o náhodný sex. Podľa vojakov alkohol dodáva odvahu a znižuje pocit
zodpovednosti. Väčšina náhodných sexuálnych stykov prebieha preto
bez akejkoľvek ochrany.
Závery
Výsledky naznačujú
potrebu aplikácie cieľových stratégií a intervencií v oblasti
zdravia vo vojenskom prostredí na dvoch úrovniach: (1) v rámci Armády:
zabezpečenie možnosti opustiť posádku počas víkendu a lepšia
spolupráca s miestnou samosprávou pri organizovaní kultúrnych a športových
podujatí, (2) zaviesť v Armáde: workshopy s vojenskými veliteľmi s
cieľom vytvoriť lepšie vzťahy s vojakmi ZVS, preventívne programy
pre vojakov ZVS, s cieľom osvojenia si resp. zlepšenia vzorcov menej
rizikového sexuálneho správania (používanie kondómu, vyjednávanie,
hodnota dlhotrvajúceho partnerského vzťahu).
Prínos
Inkorporácia navrhovaných
zdravotných stratégií a intervencií pre vojakov počas ZVS môže mať
význam i pre aplikáciu v iných krajinách.
Popper, M.,
Supeková, M., Lukšík, I., Bianchi, G.: Kvalitatívna analýza
vzorcov rizikového sexuálneho správania na Slovensku In: Oberta,
R., Titurusová, O. (Ed.): Zvládanie psychickej záťaže a stresu.
Zborník príspevkov z Trenčianskych psychologických dní. MO SR,
Bratislava, 2000, s. 175-178.
Naše predchádzajúce
výsledky výskumov ukázali, že rizikové sexuálne správanie pramení
v minimálne jednej z týchto štyroch oblastí: (1) veľmi chudobná
sociálne-emočná kvalita domáceho prostredia jedinca v detstve, (2)
sklamanie po rozchode s "veľkou” láskou, (3) priamy alebo
nepriamy nátlak medzi rovesníkmi k sexuálnemu styku a (4) považovanie
sériovej monogamie za prijateľný a málo rizikový životný štýl.
Analýza hĺbkových individuálnych interview (N = 15 mužov plus 15 žien)
vychádzajúca z Protokolu pre komparatívne kvalitatívne štúdie sexuálneho
správania a rizík HIV ukázala, že vplyv nepriameho nátlaku sa
vyskytoval najfrekventovanejšie (a to aj v porovnaní s UK a NL). Preto
sme sa podrobnejšie zamerali na jeho vzorce.
Vzorce
implicitného nátlaku doplnené o ilustrácie výpovedí:
(A) Snaha vyrovnať sa ostatným/tendencia
získať status v skupine rovesníkov
Erik: “... každý chalan už s
niekým chodil a ja ešte nie, vtedy som uvažoval o tom, že už by možno
aj bolo dobre začať pohlavne žiť... bolo to možno z toho dôvodu,
že všetci moji spolužiaci sa vychvaľovali, čo neskôr bolo naojzaj
len vychvaľovanie... nechcel som proste zaostávať.”
(B)
Zvedavosť, túžba mať sexuálne skúsenosti
Norbert: "Medzi chlapcami sme sa
rozprávali, keď mal niekto sexuálnu skúsenosť tak to šiel
prekonzultovať s ostatnými a my sme zhodnotili, či je to reálne,
alebo nie je reálne, či si vymýšľa, lebo sa chcel pochváliť. O
emocionálnych aspektoch sme sa nerozprávali skoro vôbec, každý bol
hrdina, nikto nebol zamilovaný a bol nad vecou. S tým sme sa nevedeli
zdôveriť, ale ostatné... fyzické detaily... dosť podrobne sme to
preberali.”
(C) Zvýšenie
seba-hodnoty, sebavedomia
Simona:
“Myslela som si, že už je načase. Všetky ostatné už mali
chalanov a bohvie čo s nimi robili a ja stále nič... takže keď
niekto konečne prejavil záujem, tak som bola v podstate spokojná.”
Dôležitosť nepriameho nátlaku je
možné lepšie pochopiť v kontexte širšieho sexuálneho vývinu
respondentov:
* Pred obdobím
puberty (zhruba do 12 rokov) sa o otázkach sexuality hovorilo v rodine
veľmi zriedkavo a keď, tak povrchne.
* Okrem preberania anatómie počas hodín biológie, neabsolvoval žiaden
respondent počas základnej
ani strednej školy sexuálnu výchovu.
* Medzi rovesníkmi sa o témach
rizika STD a HIV takmer vôbec nediskutovalo.
* Počas prvého sexuálneho styku použilo prezervatív ako ochranu 9
respondentov a dôvodom jeho použitia bola výlučne snaha vyhnúť sa
neželanému tehotenstvu.
* Prvý sexuálny styk zažila
polovica respondentov s náhodným sexuálnym partnerom.
Tieto výsledky
možno zaradiť medzi mnohé ďalšie argumenty v prospech potreby
systematickej sexuálnej výchovy na pedagogických fakultách v snahe
pripraviť učiteľov na výuku tohto predmetu. Tiež poukazujú na užitočnosť
preventívnych programov organizovaných aj mimo rámca škôl
Popper, M., pozri
Bianchi, G., Popper, M.: Interaction of substance use and risks
to sexual health in the Slovak Army: general, sociocultural, and
individual behaviour patterns [Interakcia používania návykových
látok s rizikami sexuálneho zdravia v Armáde Slovenskej republiky: všeobecné,
sociokultúrne a individuálne vzorce správania]. In: AIDS CARE, 12,
2000, č. 6, s. 757-766.
Popper, M. pozri
Bianchi, G., Popper, M.: Interaction of substance use and risks
to sexual health in the Slovak Army [Interakcia používania návykových
látok s rizikami sexuálneho zdravia v Armáde Slovenskej republiky].
In: Toward better practice: European partnership in HIV/AIDS research,
policy, prevention and care. Abstracts. 3rd European conference on the
methods and results of social and behavioural research on AIDS.
Amsterdam, RAI, 13-16 February, 2000. Amsterdam: AIDS Fonds, 2000, s.
207
Rosová, V.:
Perspektíva pre trvalo udržateľný turizmus na Slovensku. In:
Životné prostredie. Roč. 34, 2000, č.1, s. 49-50.
Príspevok
informuje o iniciatíve viacerých európskych krajín (Španielsko,
Portugalsko, Nemecko) vypracovať spoločný projekt aktivít, ktoré by
jednak vytvárali podmienky pre rozvoj turizmu v zhode s princípmi
udržateľného rozvoja (podpora zachovania identity sídel , zachovania
pôvodnej architektúty, remesiel a pod.) a jednak napomáhali
zvyšovaniu environmentálnej uvedomelosti obyvateľov i návštevníkov
v biosférických rezerváciách . Uvedené ciele projektu môžu
byť motivačné aj pre mnohé subjekty na Slovensku.
Rosová, V.:
Biosphere reserves: Model territories for sustainable development [Biosférické
rezervácie: modelové územia pre trvalo udržateľný rozvoj]. In:
M.Varšavová, P.Barančok (Eds.): Protected Areas and Landscape
Ecological Research. Abstracts. The 12th International
Symposium on Problems of Landscape Ecological Research, Stará Lesná,
November 2000. Bratislava: UKE SAV, November 2000, s. 21.
Idea trvaloudržateľného rozvoja,
ako teoretický rámec pre analýzu interakcií medzi spoločnosťou,
hospodárstvom a prírodou, má pozoruhodné paralely s medzivládnym
vedeckým programom UNESCO “Človek a biosféra”.
Tento, od začiatku 70-tych rokov realizovaný vedecký program,
predstavuje jeden z najdôležitejších inštitucionálnych rámcov
pre analýzu antropogénne ovplyvnených alebo preformovaných ekosystémov
(napr. poľnohospodársky využívaných, urbánno- priemyselných
ekosystémy). Výsledok analýz potom môže byť model regionálneho
systému človek/ľudia - prostredie.
K zvýšenie
podielu sociálno-vedných analýz a rozšíreniu poznania premenných,
intervenujúcich vo vzťahu ľudí k postredím prispeli pilotné
štúdie, realizované v územiach 4 slovenských biosférických
rezervácií (CHKO-BR Poľana, CHKO- BR Slovenský kras, BR Tatry a BR
Východné Karpaty).
V príspevku sa venujeme nielen
zhrnutiu doterajších poznatkov o kvalite, rozsahu a častosti
informovania, postojoch obyvateľov k problematike ochrany prírody,
hodnoteniu ich zámerov v hospodárskych aktivitách v intenciách
trvalo udržateľného rozvoja, ale poukážeme aj na ďalšie relevantné
premenné (demografické charakteristiky, zamestnanosť, marginálnosť
územia, turizmus). Naznačíme trendy nadväzných výskumných aktivít.
Rosová, V.:
Biosphere Reserves: Model Territories For Sustainable Development
[Biosférické rezervácie: modelové územia pre trvalo udržateľný
rozvoj]. In: Ekologia/Supplement 2000, v tlači.
Idea trvaloudržateľného rozvoja,
ako teoretický rámec pre analýzu interakcií medzi spoločnosťou,
hospodárstvom a prírodou, má pozoruhodné paralely s medzivládnym
vedeckým programom UNESCO “Človek a biosféra”.
Tento, od začiatku 70-tych rokov realizovaný vedecký program,
predstavuje jeden z najdôležitejších inštitucionálnych rámcov
pre analýzu antropogénne ovplyvnených alebo preformovaných ekosystémov
(napr. poľnohospodársky využívaných, urbánno- priemyselných
ekosystémy). Výsledok analýz potom môže byť model regionálneho
systému človek/ľudia - prostredie.
K zvýšenie
podielu sociálno-vedných analýz a rozšíreniu poznania premenných,
intervenujúcich vo vzťahu ľudí k postredím prispeli pilotné
štúdie, realizované v územiach 4 slovenských biosférických
rezervácií (CHKO-BR Poľana, CHKO- BR Slovenský kras, BR Tatry a BR
Východné Karpaty).
V príspevku
sa venujeme nielen zhrnutiu doterajších poznatkov o kvalite,
rozsahu a častosti informovania, postojoch obyvateľov k problematike
ochrany prírody, hodnoteniu ich zámerov v hospodárskych aktivitách
v intenciách trvalo udržateľného rozvoja, ale poukážeme aj na
ďalšie relevantné premenné (demografické charakteristiky,
zamestnanosť, marginálnosť územia, turizmus). Naznačíme trendy
nadväzných výskumných aktivít.
Supeková,
M.: Sex education and the values in Slovakia [Sexuálna výchova
a hodnoty na Slovensku]. In: Toward better practice: European
partnership in HIV/AIDS research, policy, prevention and care. Abstracts.
3rd European conference on the methods and results of social and
behavioural research on AIDS. Amsterdam, RAI, 13-16 February, 2000.
Amsterdam: AIDS Fonds, 2000, s. 180.
Príspevok sa
zaoberá hodnotovým pozadím ktoré ovplyvňuje súčasnú vládnu
politiku v oblasti prevencie HIV, sexuálnej výchovy v školách
a aktivít mimovládnych organizácií. Konkrétni predstavitelia,
ktorí ovplyvňujú vládnu politiku prevencie, majú priamy vplyv na
implementáciu tejto politiky a na trendy pri vytváraní osnov súčasnej
sexuálnej výchovy. Zaoberali sme sa (1) zhodnotením efektívnosti vládnej
politiky prevencie, jej možnými nedostatkami, (2) zamerali sme sa na
možné dôsledky a (3) možnosťami preventívnych aktivít vo verejnom
sektore a mimovládnych organizáciách v budúcnosti. Základné
otázky, na ktorými sa príspevok zameriava sú: aká je ideologická a hodnotová
orientácia vládnej politiky ktorá ovplyvňuje prevenciu HIV/AIDS na
Slovensku? V akom “duchu” sa nesie sexuálna výchova a prevencia
HIV/AIDS na základných a stredných školách? Aká je základná
hodnotová orientácia mimovládnych organizácií pracujúcich v oblasti
prevencie? Pri analýze základných posolstiev prevencie HIV/AIDS sme
použili: (1) súčasné osnovy sexuálnej výchovy pre základné a stredné
školy, (2) koncepcie preventívnych programov mimovládnych organizácií,
(3) interview s predstaviteľmi štátneho sektora (Ministerstvo školstva)
a (4) s predstaviteľmi mimovládnych organizácií.
Supeková,
M., Bianchi, G.: Sexuálna výchova a spokojnosť sexuálne
aktívnejších mladých ľudí (kvalitatívny prístup). In: Československá
psychologie. Roč. 44, 2000, č. 1, s. 56 – 76.
Práca
predstavuje kvalitatívnu sondu do problematiky sexuálneho zdravia. V ohnisku
táujmu sú koncepty sexuálnej spokojnosti a rizikového sexuálneho
správania na pozadí sexuálno – výchovných posolstiev o sexualite.
Na vzorke 30 mladých ľudí (15 mužov a 15 žien vo veku od 18 do
32 rokov), ktorých sexuálne správanie je rizikovejšie v porovnaní
s ostatnou populáciou, sa zrealizovali hĺbkové interview o sexuálnej
kariére respondentov (časovo pokrývajúce obdobie od raného detstva
po súčasnosť). Obsahová analáza interviewí potvrdila prvú výskumnú
tézu, podľa ktorej posolstvá o sexualite a štýl sexuálnej
výchovy sa premietajú do predstáv o sexuálnej spokojnosti a ovplyvňujú
konkrétne sexuálne správanie. Nad rámec teoretických predpokladov
vystúpila do popredia dôležitosť subjektívneho významu sexu, ktorý
výrazne interaguje so sexuálnym správaním a sexuálnou
spokojnosťou respondentov. Druhá výskumná téza o nepriamoúmernom
vzťahu medzi sexuálnou spokojnosťou a mierou rizikového sexuálneho
správania sa potvrdila iba čiastočne. Sexuálna nespokojnosť zvyšuje
rizikovosť sexuálneho správania u osôb, pre ktoré je subjektívny
význam sexu viazaný na sebapotvrdenie a osobný úspech a tým
na získavanie nových partnerov a skúseností, avšak sexuálna
nespokojnosť neovplyvňuje rizikovosť tých osôb, pre ktoré je
subjektívny význam sexu v intímnosti a partnerstve.
Jednotlivé charakteristické príbehy sexuálnej kariéry sú
dokumentované kazuistikami.
Supeková,
M., pozri Popper, M., Supeková, M., Lukšík, I., Bianchi, G.:
Kvalitatívna analýza vzorcov rizikového sexuálneho správania na
Slovensku In: Oberta, R., Titurusová, O. (Eds.): Zvládanie
psychickej záťaže a stresu. Zborník príspevkov z Trenčianskych
psychologických dní. MO SR, Bratislava, 2000, s. 175-178.
Šulavík, J.:
Explanačný význam pojmu ”Implicitná filozofia”.
In: Filozofia. Roč. 55, 2000, č. 6, s. 494-501.
Práca sa
zaoberá významom pojmu ”implicitná filozofia” v zmysle
ako sa používa v integrovanej psychoterapii a vysvetľuje jej obsah
ako ”potenciálna filozofia”. Z pohľadu autora je význam
pojmu opakom významu ”explicitnej filozofie”. Na objasnenie
vzťahu medzi implicitnou a explicitnou filozofiou sa používa binárny
pojem filozofie v užšom a širšom zmysle slova. Autor naznačuje ako
filozofia kriticky vysvetľuje niektoré primárne spontánne zovšeobecnenia
s cieľom poskytnúť ”sekundárne reimplikácie” nových
filozofických postojov. Filozofická práca je tak stredným stupňom
celého procesu na ceste od primárnej k sekundárnej implicitnej
filozofii. Pojem ”implicitná filozofia” možno aplikovať
aj mimo psychoterapie - napr. v sociálnej filozofii alebo vo filozofii
vedy.
Šulavík, J.:
Metafilozofické implikácie
psychoterapie. Bratislava: AKA, 2000.
Monografia
analyzuje vzťah filozofie a psychoterapie, jeho teoretické a praktické
aspekty. Vychádza zo skutočnosti, že psychoterapia je odbor bohato
nasýtený filozofiou, poskytuje "zrkadlo" pre filozofickú
sebareflexiu i skúsenosti vhodné na zovšeobecnenie. Slovenská
filozofia v minulosti nevenovala tejto téme takmer žiadnu pozornosť.
Už samotná formulácia otázky vzťahu filozofie a psychoterapie sa
pociťovala ako nežiadúca "psychologizácia" filozofie.
Z pohľadu
autora sú psychologické i sociologické aspekty filozofie vzájomne
rovnocenné a predstavujú iba rôzne stránky tej istej veci. Autor sa
pokúsil o zachytenie explicitnej a implicitnej formy prítomnosti
filozofie v psychoterapii nielen pri tvorbe psychoterapeutickej teórie
(teoretický aspekt), ale aj v rámci terapeutického procesu (praktický
aspekt). Analýza pôsobenia filozofie v psychoterapii mu umožnila
formulovať niektoré metafilozofické závery, ktoré majú hodnotu aj
mimo psychoterapie. Práca vymedzuje aj tzv. binárny pojem filozofie a
jeho praktický význam. Jej základným cieľom je teda obohatenie chápania
samotnej filozofie.
Višňovský,
E.: Atonalita našej doby, disonancie nášho sveta. In: E.
Farkašová (Ed.): Rok 2000: úzkosti a nádeje. Antológia pôvodných
esejí. Bratislava: Vydavateľstvo spolku slovenských spisovateľov,
2000, s. 149-165.
Dnešok sa
skutočne javí ako vyústenie mnohých procesov, ktoré započali
prinajmenšom osvietenstvom. Ba niektoré z projektov moderny už akoby
boli za svojím zenitom či jednoducho “za nami” a my žijeme
“v dobe nikoho”. Pocit konca prekrýva pocit začiatku
nielen v zmysle časovom a my si nevieme predstaviť, ako a kam by sa
mnohé veci mohli ešte uberať. Nie je ľahké vyrovnávať sa s rozčarovaním
z moderného projektovania lepších svetov, ani s faktom, že jeho výsledkom
sú už nezvratné skutočnosti, z ktorých niet úniku. Napriek tomu
sotva sa nachádzame — aspoň v našich zemepisných súradniciach
— v tej postmodernej situácii, ako ju opisuje f. Lyotard a jeho
nasledovníci, ak by sme pod prefixom “post” mali rozumieť
nejaké plnovýznamové “po” alebo “za” či
dokonca “anti”. Skôr sme stále ešte v osídlach modernity,
jej vrcholnej fázy, možno záverečnej fázy, do krážov ktorej sa
najmä posledné desaťročia hlbšie a hlbšie zamotávame a nikto
nevie, ako sa to všetko skončí. Zachytiť čosi ako pulz, tempo,
rytmus, či tonalitu našej doby je, samozrejme, úloha pre oveľa pôsobivejšie
inštrumentárium než poskytuje recitatív filozofickej eseje. Istotne
však môžeme povedať, že ak bolo naše storočie nepokojným, ba až
búrlivým (allegro), tak náš dnešný svet — ten globálny
i lokálny bez rozdielu — akoby zotrvával v bode varu (allegro
assai alebo allegro con brio). Zvuky, ktoré pritom zo seba
vyludzuje, sú bizarnou kakofóniou dodýchavajúceho parného kotla, ešte
svižného svišťania bežiaceho pásu i takmer ultrazvukového pípania
elektronického metronómu. Je to hlučný svet, largo alebo pastorale
síce ešte sem-tam zaznejú, ale len v úzadí, pianissimo. Znakom
doby je stále zhon, stres, zápas. Kamkoľvek sa pozrieme, ktorékoľvek
médium si zapneme, počujeme a vidíme, že niet pokoja na tejto zemi.
A sú to práve tieto médiá, ktoré sa hrajú na dirigenta nášho životného
partu, kamsi nás neustále poháňajú. Je to disharmonická, priam schönbergovská
a bergovská tonalita — teda atonalita. Harmónia je to, čo nášmu
dnešnému svetu chýba vari najviac... Nie div, že sa kde-kto pýta
“dokedy ešte vydrží?”; ďalší by ho zasa najradšej
ihneď vymenili za nový.
Višňovský,
E.: Pragmatizmus ako ontologický realizmus a filozofická
antropológia. In: Filozofia. Roč. 55, 2000, č. 6, s. 502-506.
Pragmatizmus
dnes (neopragmatizmus) už nie je iba čisto americká záležitosť.
Dokazujú to aj práce mladého fínskeho filozofa S. Pihlströma. V centre
Pihlströmovej pozornosti sú vari tie najťažšie, fundamentálne otázky
tradičnej filozofie — ontológia a antropológia —, ktoré
nechce opustiť v štýle Rortyho postmodernizmu, ale usiluje sa
ich adaptovať prostredníctvom jamesovskej verzie klasického
pragmatizmu spolu so súčasným putnamovským realizmom. pluralistický
duch pragmatizmu, tolerujúci rozmanité hľadiská, nie je totožný s relativizmom,
subjektivizmom a solipsizmom a nelikviduje pojem ľudského subjektu.
Tento pojem podľa Pihlströma nevyhnutne potrebujeme, aby sme mohli riešiť
otázku o zmysle (či nezmysle) nášho života. Pragmatizmus je
filozofia, ktorá nám chce pomáhať žiť aj napriek krehkosti a
neistote našej existencie; je akousi strednou cestou medzi náboženským
fundamentalizmom a metafyzickým optimizmom na jednej strane, a
nihilistickým pesimizmom na strane druhej. Pihlström chápe
pragmatizmus ako veľmi široký filozofický prúd, ktorý pri každom
filozofickom či teoretickom akte zásadne požaduje brať do úvahy ľudskú
praxis a naše ľudské ciele.
Višňovský
E.: O súčasnom neopragmatizme. In: Filozofia. Roč. 55,
2000, č. 10, s. 777-787.
V práci
autor načrtáva scénu súčasného pragmatizmu, ako sa prejavila v americkej
filozofii. Autor poukazuje na kontinuitu a spoločné črty klasického
a moderného pragmatizmu, z ktorých kľúčovými sú
antifundamentalizmus a antireprezentacionalizmus. Podľa svojej
analýzy autor rozlišuje dva hlavné prúdy neopragmatistickej
filozofie: 1. postanalytická (rortyovská) a 2. neoklasická (neo-peirceiovská,
neo-jamesovská a neo-deweyovská). V závere sa zameriava na
niektoré charakteristiky rortyovského postanalytického pragmatizmu
ako ho popísal vo svojej poslednej práci “Filozofia a sociálna
nádej” (1999).
Višňovský,
E.: Skúsenosť a vita activa podľa J. Deweyho
(1859-1952). In: Čornaničová, R. (Ed.): Obohacovanie života starších
ľudí edukačnými aktivitami. Bratislava: Národné osvetové centrum,
2000, s. 56-61.
Práca je štúdiou
o filozofii a živote jedného z najväčších filozofov 20.
storočia - amerického “filozofa demokracie” a vychovávateľa
- Johna Deweyho. Jeho život pokryl viac než deväť dekád, ale zaujímavejší
bol spôsob jeho života, ktorý bol vita activa alebo aktívny až do
konca. Svoje najlepšie práce napísal vo veku 60, 70, ba dokonca i viac
rokov: Demokracia a výchova (1916), Skúsenosť a príroda (1925), Hľadanie
istoty (1930), Umenie ako skúsenosť (1934), atď. Medzi jeho životom
a jeho filozofiou muselo byť vzájomné prepojenie. Tvorilo ho
jeho krédo, že filozofia sa nemá zaoberať svojimi vlastnými
problémami, ale problémami ľudskými.
Višňovský,
E. pozri Černík, V., Viceník, J., Višňovský, E.: Praktické
usudzovanie, konanie a humanitná interpretácia. Bratislava: IRIS,
2000, 267 s.
Zápotočná, O., Hošková, Ľ.:
Možnosti stimulácie gramotnosti detí predškolského veku. In:
Slovenský jazyk a literatúra v škole. Roč. 47, 2000, č.
3-4., s. 71-85.
V príspevku sa zvažujú možnosti
účinnej stimulácie rozvoja gramotnosti detí predškolského veku.
Prezentujú sa výsledky výskumu raných prejavov gramotnosti detí z dvoch
materských škôl s odlišným vzdelávacím programom, ktoré
dokumentujú pomerne vysokú úroveň detských pregramotných
kompetencií v oboch materských školách. V programe
zameranom na cieľavedomú stimuláciu gramotnosti (“step by
step”) dosiahli deti lepšie výsledky v porovnaní s deťmi
z tradičnej materskej školy. Výsledky, doložené porovnateľnými
údajmi od žiakov 1. ročníka ZŠ, sa diskutujú z hľadiska
kontinuity, resp. diskontinuity vývinu gramotnosti na začiatku školskej
dochádzky.
Zápotočná,
O., see Gavora, P., Zápotočná, O.: Unity and Diversity
in Literacy Development [Jednotnosť a rôznorodosť pri rozvíjaní
gramotnosti]. Zborník referátov zo Stredoeurópskej konferencie o čítaní.
Bratislava: SLJŠ – SARČ, 2000.
