Témy dizertačných prác 2015/2016

Témy dizertačných prác 2015/2016

Témy dizertačných prác

Témy vypísané pracoviskom ÚVSK SAV na akademický rok 2015/2016

Témy dizertačných prác v študijnom programe školská pedagogika vypísané externou vzdelávacou inštitúciou, Ústavom výskumu sociálnej komunikácie SAV

Uchádzači, ktorí si vyberajú tému vypísanú ÚVSK sa po prijatí stávajú študentmi ÚVSK SAV.

doc. PhDr. Gabriel Bianchi, CSc.

Deliberatívna demokracia a prax školy

Rôzne formy deliberatívnych praktík sú považované za jednu z rozhodujúcich ciest pre skvalitnenie tradičných demokratických procesov využívajúcich prevažne inštitút väčšinového rozhodovania. Deliberatívny prístup znamená podľa Gutmanovej a Thompsona (2004) také riadenie spoločenských procesov a inštitúcií, v ktorom sa (1) zdôvodňujú rozhodnutia, (2) pracuje sa s argumentami, ktoré sú vzájomne prijateľné, (3) s cieľom dosiahnuť výsledok, ktorý je záväzný pre všetkých, a súčasne (4) otvorený ďalším výzvam v budúcnosti. Deliberatívna demokracia má podľa Dryzeka (2002) štyri parciálne účely: (a) podporovať legitímnosť kolektívnych rozhodnutí, (b) povzbudzovať také pohľady na verejné otázky, ktoré vyjadrujú záujem o druhých, (c) podporovať vzájomne sa rešpektujúce procesy robenia rozhodnutí – napríklad ak sa stretnú dva nezlučiteľné morálne prístupy k určitému problému a (d) pomáhať korigovať vzniknuté chyby a problémy.

V prostredí školy a školstva prichádzajú do úvahy všetky úrovne deliberácie – od makro po mikro, vrátane tzv. sokratovskej demokracie s dyadickou deliberáciou (Gundersen, 2000). Ich predmetom môžu všetky úrovne rozhodovacích procesov – od vzdelávacích politík, cez rozhodovanie pri riadení školy/vzdelávacej inštitúcie, dynamiku personálnych vzťahov, interakciu pedagógov so žiakmi a rodičmi, až po dynamiku žiackych kolektívov. Hlavným cieľom je skvalitnenie rozhodovacích a sociálnych procesov v škole s využitím princípu participácie a transparentnosti. Uplatnenie deliberatívnych princípov v praxi školy sa môže realizovať v podobe základného alebo akčného výskumu, s využitím širokej palety metodologických prístupov.

Hranice intimity a sexuality v škole

Prevencia sexuálneho zneužívania detí má dnes výraznú podporu v legislatíve, inštitucionalizovanom živote aj kultúre spoločnosti aj školy. Na druhej strane nežiaducim formám sexuality MEDZI deťmi a mladými ľuďmi je nateraz venovaná veľmi malá výskumná pozornosť, nevraviac o takmer úplnej absencii preventívnych nástrojov. Popri niektorých pilotných štúdiách sexuálneho násilia medzi deťmi v prostredí internetu, ktoré realizovala M. Gregussová so spolupracovníčkami na pôde VÚDPaP v ostatných rokoch, sú k dispozícii iba výsledky európskeho projektu (Y­‑SAV), ktorý identifikoval, že prinajmenšom tretina mladých ľudí na Slovensku má skúsenosť s nežiaducou sexuálnou aktivitou zo strany druhej osoby voči sebe.

Je zrejmé, že prostredie školy a všetky edukatívne procedúry v súčasnosti nemôžu byť imúnne voči infiltrácii sexuálnej agresie a násilia medzi deťmi. Naviac, v predmetnej problematike nejde iba o explicitné sexuálne narušovanie subjektívnej pohody a zdravia, ale o omnoho širší kontext intimity, v ktorej je sexualita rámcovaná. Ako zdôrazňuje K. Plummer, mnohodimenzionálnosť ľudskej intimity nás oprávňuje uvažovať o ľudskoprávnom rozmere intimity a tzv. intímnom občianstve. Analýza porušovania subjektívnych hraníc intimity v jej najrozmanitejších dimenziách (rod, etnicita, sexualita, atď.) v prostredí školy je mimoriadne aktuálna potreba vzhľadom na potrebu optimalizácie sociálneho prostredia školy a jej edukatívnej kapacity. Výskumné zameranie by sa pritom malo orientovať ako na (1) systémové/inštitucionálne aspekty školy, tak na (2) dynamiku sociálnej komunikácie v škole a tiež (3) negatívne sociálne javy ako napr. šikana.

Rod, pohlavie, a telo v školskom prostredí – výzvy a ich zvládanie na ceste k rodovej rovnosti

Školské prostredie je de lege charakterizované štandardami dosahovania rodovej rovnosti. Pritom sa predmetom dekonštrukcie stávajú tradičné predstavy o rodovej identite, rodové stereotypy, konceptualizácia pohlavia, tela a všetkých funkcií, ktoré zohrávajú v identite mladých ľudí a spoločenskom fungovaní jednotlivca. Práve v škole je vzhľadom na intenzitu komunikácie dynamika týchto zmien najvýraznejšia a riziká negatívnych psychosomatických dôsledkov ne/zvládania najväčšie.

Práca by mala identifikovať a analyzovať problémy jednotlivcov, skupín aj celého systému školy ako kultúrnej a sociálnej inštitúcie, ktoré vyplývajú z napätia na ceste dosahovania rodovej rovnosti. Je žiaduce, aby práca mala aj praktické implikácie, napr. v podobe preventívnych a intervenčných programov.

doc. PaedDr. Ondrej Kaščák, PhD.

Národné kurikulá predškolského vzdelávania v komparatívnej perspektíve

Na základe obsahovej analýzy vybraných národných kurikúl predškolského vzdelávania vo svete vytvorí doktorand kriteriálne porovnanie týchto dokumentov, rešpektujúc princípy a postupy komparatívnej pedagogiky. Predmetom analýzy nebude len štrukturálna podoba dokumentov a ich obsah, ale aj analýza diskurzívneho poľa, v ktorom dané dokumenty vznikli a národných pedagogických tradícií, z ktorých dané dokumenty čerpajú resp. od ktorých sa odkláňajú.

prof. PhDr. Ivan Lukšík, CSc.
Konzultantka: Mgr. Barbara Lášticová, PhD.

Možnosti nepriameho kontaktu pri zmierňovaní predsudkov voči stigmatizovaným minoritám: Overovanie intervencií v školskom prostredí

Cieľom dizertačnej práce je overiť možnosti intervencií prostredníctvom nepriameho kontaktu pri znižovaní rasovo­‑etnických predsudkov v školskom prostredí, predovšetkým pokiaľ ide o predsudky voči príslušníkom rómskej minority. Dizertácia bude vychádzať z kontaktnej paradigmy v sociálnej psychológii, podľa ktorej je priamy interpersonálny kontakt jedným z najefektívnejších nástrojov na zmierňovanie predsudkov (Allport, 1954; Pettigrew, Tropp, 2006). Ak však priamy kontakt nie je možný, je možné navodiť ho aj nepriamo. Predstavovaný kontakt je založený na mentálnej simulácii sociálnej interakcie medzi príslušníkmi členskej a nečlenskej skupiny a má pozitívny vplyv na postoje, emócie, behaviorálne intencie a správanie (Miles, Crisp, 2014). V prípade sprostredkovaného kontaktu sú nositeľmi pozitívnych účinkov na zmierňovanie predsudkov napr. postavy z publikovaných kníh, najlepšie takých, ktorými je nasýtené dané kultúrne prostredie a sú ľahko dostupné a zrozumiteľné vo vzdelávacom procese (Gierzynski, Eddy, 2013).Intervencie prostredníctvom predstavovaného i sprostredkovaného kontaktu by sa tak mohli stať súčasťou vzdelávacích stratégií, ktoré majú viesť k sociálnej zmene, keďže môžu vzbudiť záujem o priamy kontakt v budúcnosti (Crispetal, 2008). V rámci dizertácie bude realizovaný experimentálny výskum v školách z rôznych slovenských regiónov, v kombinácii s analýzou kvalitatívnych dát (najmä rozhovory s učiteľkami).

prof. PhDr. Branislav Pupala, CSc.

Paralely a diferencie v podpore vzdelávania v rómskych komunitách európskych krajín a v chudobných lokalitách rozvojových častí sveta

Medzi úsilím podpory rómskych komunít prostredníctvom vzdelávania a aktivitami namierenými na podporu vzdelávania v rozvojových krajinách a ich chudobných oblastiach sú nepochybne rozdiely, ale aj paralely, ktorých spoločným menovateľom je chudoba. Existuje veľké množstvo dobrých príkladov a dobrej praxe rozvojových projektov, ktorým sa darí podnietiť rozvoj vzdelávania, ako aj príkladov na vzdelávaciu podporu rómskych komunít. Dizertačný projekt by mal zachytiť tieto paralely i diferencie, aby sa dali jasnejšie čítať špecifiká práce s rómskou komunitou práve pri nie veľmi úspešných pokusoch o inkluzívne vzdelávanie detí zo sociálne znevýhodneného prostredia.

Školy a učitelia v politike štandardizácie vzdelávania

Typickým prvkom regulácie vzdelávania sa od nedávnej minulosti stali vzdelávacie štandardy. Tieto predstavujú nepriamy nástroj homogenizácie zdanlivo deregulovaného školstva, ako aj akoby neutrálny a smerodajný ukazovateľ kariérneho vývinu učiteľov, ktorým je deklaratívne prisudzovaná zvýšená miera autonómie. Štandardizácia vzdelávacieho prostredia má dopad na základné rozhodnutia v tvorbe kurikulárnych projektov na centrálnej i školskej úrovni a má konkrétne dopady na rozhodovacie procesy učiteľov vo vyučovaní. Rovnako indikuje zmenu identity učiteľov, či už v poňatí vlastnej profesie, ako aj v úlohách, ktoré si prisudzujú vo vlastnej učiteľskej práci. Podstatnou teoretickou úlohou je rozpoznanie kľúčových motívov na zavedenie štandardov do kultúry vzdelávania, ich reálnych politických a regulačných funkcií, ako aj dopadov na učiteľov a vzdelávaciu prax.

PhDr. Blanka Šulavíková, CSc.

Možnosti filozofického poradenstva a perspektívy jeho uplatnenia vo výchove a vzdelávaní

Dizertačná práca sústredí pozornosť na zmapovanie súčasných trendov vo filozofickom poradenstve, ktoré v dnešnej západnej kultúre zaznamenáva nebývalý rozvoj. Práca bude mať teoretický charakter; zameria sa najmä na identifikáciu problematických miest, ako aj a perspektívnych postupov na tomto poli filozofickej praxe. Analýza súčasných konceptov poslúži ako východisková báza k formulácii samostatných stanovísk dizertanta k nastoleným otvoreným problémom. Dizertácia bude v záverečnej časti smerovať k vytipovaniu metód a oblastí, ktoré by perspektívne mohli nájsť uplatnenie vo výchove a vzdelávaní v našich podmienkach.

Mgr. Miroslav Popper, CSc.

Účinnosť edukačných programov zameraných na znižovanie predsudkov voči stigmatizovaným skupinám

Cieľom projektu je: (1) analyzovať rôzne typy edukačných programov na základných a/alebo stredných školách zamerané na znižovanie postojov a predsudkov voči stigmatizovaným skupinám. (2) Zároveň na slovenské podmienky adaptovať, štandardizovať alebo vytvoriť nové nástroje na meranie efektívnosti odlišných programov. (3) Pomocou týchto nástrojov posúdiť, aké typy programov sú najefektívnejšie pri zmierňovaní či eliminácií negatívnych predsudkov voči stigmatizovaným skupinám. Hlavným zámerom je prispieť k vytvoreniu takých vzdelávacích intervencií, ktoré zvýšia pocit spolupatričnosti u skupín ohrozených sociálnou stigmou, negatívnymi intelektuálnymi stereotypmi a menšinovým znevýhodnením. Rozhodujúcim dôvodom je, že pocit inklúzie posilňuje pozitívny sebaobraz, zvyšuje motiváciu k akademickému výkonu a zlepšuje reálne dosiahnuté študijné výsledky.

Comments are closed.